Pišta prišiel v piatok ukonaný z roboty za vidna. Slnko ešte vysoko viselo nad horizontom a horúčavou dňa unavený muž si s veľkou úľavou strčil hlavu až po plecia do mohutného džbánu s vodou pri studni.
Kohút Kikirik ohľaduplne počkal, kým sa Pišta zo studeného kúpeľa zorientuje, kde je sever a potom sa ho priateľsky opýtal, či už má konečne fajront.
„Áno, mám. Celý týždeň sme budovali pri ihrisku slávnostné pódium a natierali tribúnu.“
„Ejha, a čo tak naponáhlo?. Príde sem hrať Slovan alebo nebodaj reprezentačné áčko?“
„Ááále, čoby! Okresný majstrák sa bude hrať, veľké derby.“
„Derby?“ nechápal Kikirik, lebo futbal sa hrá iba v Hornom Jadlovci, ale v Dolnom Jadlovci, vo Vyšnom a Nižnom Jadlovčeku už roky nie.
„Vidno, že nemáš prehľad. Naši, teda Jadlovec, budú hrať s najbližším súperom, s mužstvom z obce pri okresnom meste. Keď hrajú susedia, čo i dvadsať kilometrov vzdialení, volá sa to derby,“ poúčal neinformovaného kohúta Pišta a zjavne sa mu do bežných koľají vracali životné funkcie.
„Teda s kým?“
„S Diviačimi Dubinami.“
„No dobre, ale prečo tá paráda, javisko, čerstvo natreté tribúny...“
„Nielen to. Aj živá hudba bude, pätnásť stánkov s párkami, klobásou a pivom, mažoretky z mesta, tritisíc farebných balónikov vypustia, vystúpi aj miestny ženský spevácky zbor a mnoho iného tu bude...,“ chválil akciu Pišta.
„Však v poriadku,“ bol ďalej zvedavý Kikirik. „Len mi povedz ešte, či ide o titul majstra, záchranu v súťaži alebo aspoň o život...“
„Ech, Kikirik, kde to žiješ. Či vari nevieš, že z Diviačich Dubín je národná poslankyňa? Ona sa sem chystá, už oficiálne ohlásila návštevu. Pred zápasom sa prihovorí k ľudovým masám s pozitívnymi správami o raste životnej úrovne pospolitého obyvateľstva. A bude mať aj slávnostný výkop.“
„Aha!“ zatváril sa chápavo kohút a dodal: „Vysoký má kontakty na vysokých miestach.“
„Veru, má. Pred samotným zápasom, ktorý sa po dohode skončí remízou, budeme navyše všetci, diváci, hráči, aj rozhodcovia, za sprievodu hudby spievať hymnu našej TJ Vysoký Jadlovec.“
„Môžem si tipnúť, akú?“
„Môžeš.“
A Kikirik svojím krásnym, podmanivým hlasom zatiahol: „Vysoký jadlovec, vysoký jako ja,
preskoč ho ma milá rovnýma nohama. Ja ho nepreskočím, ja sa rada točím, na teba, šuhajko, zapomenut musím...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
