Začiatkom mája sa v poľských Gorliciach uskutočnila rekonštrukcia bitky spred sto rokov. Bola to rozhodujúca bitka prvej svetovej vojny na východnom fronte v roku 1915, v ktorej sa na 32–kilometrovom úseku frontu stretli rakúsko-uhorská a nemecká armáda s ruskou armádou. Samotných bojov sa na strane rakúsko-uhorských vojsk zúčastnila aj 39. pešia divízia honvédov z Košíc. V rámci nej bojovali honvédsky Peší pluk č. 9 z Košíc a honvédsky Peší pluk č. 16 z Banskej Bystrice, v radoch ktorých boli aj vojaci z nášho regiónu.
GORLICE. Na podujatí sa zúčastnili aj Klub vojenskej histórie (KVH) Beskydy a Klub vojenskej histórie Karpaty.
Z kroniky bojov
Rakúsko-Uhorsko sa koncom marca 1915 ocitlo v podobne kritickej situácii ako v novembri 1914 a druhýkrát čelilo hrozbe vojenskej porážky.
Jeho vojská boli po ťažkých zimných bojoch v Karpatoch vyčerpané a zálohy chýbali. Priemerná doba nasadenia rakúsko-uhorského vojaka na karpatskom úseku východného frontu predstavovala v tom čase len 5-6 týždňov, po ktorých vojak padol, utrpel zranenie, bol zajatý alebo sa stal nezvestným.
Závažnosť situácie si uvedomilo aj nemecké velenie, ktoré začalo uvažovať o presune svojich vojsk zo západného frontu na východný, čo si však vyžiadalo niekoľko týždňov.
Zatiaľ rakúsko-uhorská armáda prežívala jedno z najťažších období, keď oslabená a vyčerpaná musela čeliť novej ruskej ofenzíve.
Namiesto plánovaných siedmich týždňov od začiatku vojny, po ktorých ich mali podľa plánov posilniť nemecké jednotky, čelili prevahe ruských síl už osem mesiacov. Navyše velenie ruského juhozápadného frontu od 20. marca 1915 postupne prechádzalo po celej dĺžke karpatského frontu do útoku.
Na prelome marca a apríla sa rozpútali najurputnejšie boje. Ruské vojská vrhali do útoku posledné zálohy, rakúsko-uhorské z posledných síl držali svoje pozície. V dôsledku ruskej ofenzívy sa územie súčasného severovýchodného Slovenska stalo dejiskom jednej z kľúčových bitiek.
Vznikli pritom mnohé kritické situácie, ktoré sa však rakúsko-uhorskému veleniu podarilo eliminovať a udržať svoje obranné pozície.
Väčší taktický úspech zaznamenali ruské vojská len v údolí Laborca, kde hrozilo, že prekonajú obranu.
Nemecké velenie na poslednú chvíľu nasadilo tri pešie divízie, ktoré prešli 3. apríla do protiútoku a obnovili pôvodnú líniu obrany.
Ruské vojská zaznamenali neúspechy aj na ostatných úsekoch frontu v rámci Veľkonočnej bitky v Karpatoch. Rakúsko-uhorská armáda vydržala zaťažkávaciu skúšku a vytvorila podmienky pre sústredenie nemeckých záloh presunutých zo západného frontu. Obe strany čakala rozhodujúca bitka...
Gorlice v znamení výročia
Mestečko s takmer 30-tisíc obyvateľmi pripravilo na sté výročie bitky pri Gorliciach množstvo podujatí.
Okrem historickej rekonštrukcie to boli prednášky, konferencie, turistické pochody po stopách gorlickej operácie, koncerty, omše, výstavy fotografií, prehliadka balónov, kulinárskych špecialít pre deti, futbalový turnaj či aeropiknik.
V Dome poľsko-slovenskom bola otvorená výstava Vojnové cintoríny architekta Dušana Jurkoviča.
Rakúsko-uhorská monarchia so zámerom zvečniť víťazstvo svojich vojsk nechala vybudovať vojenské nadnárodné cintoríny. V gorlickom obvode ich bolo 86.
Výstavba drevených cintorínov pripadla slovenskému architektovi Dušanovi Jurkovičovi, kamenné cintoríny projektoval viedenský sochár Hans Mayer.
Motto na jednom z cintorínov – Za života pohádaní, smrťou zmierení, spolu tu zložili kosti – vyjadrovalo v histórii bezprecedentné pochovávanie všetkých mŕtvych, vojakov a oficierov rakúsko-uhorskej, nemeckej i ruskej armády. V histórii sa takýto prístup už nikdy nezopakoval.
Z centra mesta sa autom od semafora k semaforu pomaly dostávame k Sekowej, kde sa má pri športovo-rekreačnom komplexe uskutočniť rekonštrukcia bitky spred sto rokov. Pohybujeme sa krokom, v záplave ďalších áut, ktorých cieľ je rovnaký.
Kritickú situáciu pomáhajú zvládať policajti, regulujú dopravu na stanovištiach vedúcich k parkoviskám. Konečne sme v areáli.
Stretávame sa s členmi Klubu vojenskej histórie Beskydy. V stánku ponúkajú publikácie i suveníry.
Predseda klubu Martin Drobňák ešte pred začiatkom rekonštrukcie oceňuje skutočnosť, že na príprave akcie sa podieľa množstvo ľudí z mesta Gorlice i samotného okresu, ale aj to, že projekt rekonštrukcie bitky je plne financovaný z prostriedkov štátu i samosprávy, takže organizátori umožnili návštevníkom účasť na akcii bezplatne.
K pozitívam zaraďujeme ponuku turistických a rekreačných služieb spestrenú rozdávaním suvenírov. Popri veľkoplošných obrazovkách sa dostávame na miesto rekonštrukcie.
Zaujímavosť, ktorá nie je typická pre doterajšie rekonštrukcie na Slovensku, je komentár.
Profesor Andrzej Olejko ním nielen dokazuje svoje kvality historika, ale tiež zanieteného aktéra, ktorý farbisto opisuje práve prebiehajúce boje. Pred nami sa odvíja dráma bojiska.
Z kroniky bojov
Nemecko chcelo zaútočiť na juhovýchod, ale nakoniec sa podriadilo rakúskemu návrhu na silný úder na Halič pozdĺž frontu medzi mestami Gorlice a Tarnow.
V najväčšej tajnosti presunuli svoju 11. armádu generála Mackensena, zhromaždili časť svojich najlepších jednotiek z Francúzska a zabezpečili najväčšiu koncentráciu delostrelectva na východnom fronte. Útok sa začal 2. mája 1915 mohutnou delostreľbou z asi 950 diel. Ruská armáda na to nebola pripravená.
Priebeh bojov v samotných Gorliciach opísal vtedajší spravodajca Jan Sikorski v Gazete wojennej. Tá vyšla bezplatne pri príležitosti stého výročia bitky. Uvádza v ňom svoju skúsenosť, keď sa ho v uliciach mesta s namiereným revolverom pýtal zranený nemecký dôstojník, kde sú Rusi.
Keď mu nemecky odpovedal, že nevie, pustil ho a spolu so svojou jednotkou sa vybral hľadať nepriateľa.
Spravodajca sa priblížil k postupujúcej jednotke a od vojakov sa chcel dozvedieť, k akému pluku patria. Na nemecky položenú otázku zareagoval jeden z vojakov: „Čože, vy tu neviete hovoriť po poľsky? Veď my sme všetci z Poľska, iba ten čert, čo ide vpredu, je Šváb.“
Už pri týchto prvých bojoch sa potvrdilo tvrdenie známeho historika a humenského rodáka Dušana Kováča, že
„Nemci posilnili východný front, úspešne bojovali proti Rusom, ale v konečnom dôsledku sa nemecká a c. k. armáda na východnom fronte premiešali natoľko, že rakúsko-uhorská armáda už stratila vlastné velenie a podliehala de facto nemeckému veleniu.“
Na boje v uliciach už zničených Gorlíc si pred sto rokmi zaspomínal aj Stanislav Feliks Graglowski: „Keď sa ma pruský vojak opýtal, čo tu robím uprostred bojov a ja som mu začal hovoriť, neveril mi, ako sme počas tej kanonády mohli prežiť medzi múrmi domov, ja i desiatky ďalších obyvateľov Gorlíc, aby nakoniec dodal, že sme mali veľké šťastie, že Rusi opustili mesto, lebo keby sa tak pred hodinou nestalo, pruské vojská mali rozkaz strieľať na mesto z diel a vtedy by tu neostal kameň na kameni, nehovoriac o tom, že nikto živý by ten útok neprežil.“
Presila a úspešnosť útoku Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa prejavili aj v počte padlých. Ofenzíva pri Gorliciach znamenala pre centrálne mocnosti stratu 90–tisíc ľudských životov, pre cárske Rusko až 240–tisíc.
Výsledky bitky umožnili mocnostiam vtrhnúť do Poľska, a tak 4. júna bol znovu dobytý obranný komplex Przemysl, 24. júna Ľvov, 5. augusta Varšava.
Útoky od mája do októbra zatlačili Rusov až o 500 kilometrov späť. Pre Slovensko to znamenalo, že boje v prvej svetovej vojne sa na naše územie už nikdy nevrátili.
Siedmeho mája 1915 posledné cárske jednotky opustili naše územie cez Lupkovský priesmyk, zanechajúc pozície, ktoré si v priebehu šiestich mesiacov ťažko vybojovali.
V priebehu celého roku 1915 stratili Rusi 2,5 milióna vojakov, z toho takmer milión bolo zajatých. Z týchto prehier sa cárske Rusko už nikdy nespamätalo.
Napokon, ani Rakúsko-Uhorsko, ktoré spolu s Nemeckom prehralo vojnu a rozpadlo sa na národné štáty. Ale v roku 1915 boli udalosti konca svetovej vojny veľmi vzdialené a na ich ceste ešte padlo veľa vojakov...
KVH Beskydy pred stánkom v Gorliciach. Zľava Daniel a Jana Tolinovci, Peter Turík, Martin Drobňák a Radoslav Turík. Foto: Marián Šimkulič
Podnetné inšpirácie, no stále v komornom prostredí
Vyše tristo uniformovaných účastníkov rekonštrukcie bitky, množstvo jazdcov na koňoch, lietadlo z čias 1. vojny, veľa pyrotechnických efektov v dĺžke poldruha hodiny, to všetko v návštevníkovi vyvolalo dojem účasti na rozhodujúcej bitke spred sto rokov.
„Predovšetkým si musíme uvedomiť, že tunajšie podujatie pripravoval veľký štáb ľudí, kým v našich podmienkach všetko robia členovia klubu. Gorlický klub Crux Galiciae pripravil scenár podujatia, ostatné urobili samospráva a štátna správa. Ďalšou výhodou je, že rekonštrukcia bitky sa uskutočňuje každý rok na jednom mieste v Sekowej, takže bojisko so zákopmi sa nemusí každý rok znovu budovať. V tomto smere je naša filozofia orientovaná na priblíženie bojov v tej lokalite, kde prebiehali, takže dva roky sme rekonštrukciu organizovali v Nižnej Polianke, potom vo Výrave, Humennom a tohto roku v Stebníku,“ zhodnotil podujatie člen KVH Beskydy Radoslav Turik.
„Účasť odhadujem na 7 až 8–tisíc, čo je úctyhodné. Treba si však tiež uvedomiť, že kým my pri organizovaní podujatia si musíme vystačiť s rozpočtom niekoľkotisíc eur, náklady v Gorliciach odhadujem na 50–tisíc eur. Inšpirovali nás tlač novín s fotografiami účastníkov rekonštrukcie či vydanie Gazety wojennej s opisom historických udalostí z májových dní roku 1915. Viem si predstaviť vyčlenenie jedného technika s počítačom a tlačiarňou, ktorý by počas našej rekonštrukcie vykonával iba túto činnosť,“ doplnil.
Podnetné bolo tiež pozvanie ľudí z tých oblasti, ktorých pluky bojovali v c. k. armáde.
„Videli sme tu účastníkov z Rakúska a Nemecka, vyskúšali sme si to v Stebníku, kam prišiel autobus Talianov. Program rekonštrukcie neobsahoval iba samotnú bitku a s tým spojené sprievodné podujatia, ale po skončení tiež koncerty rockových skupín. Na inšpirujúce podnety sa budeme usilovať nadviazať, určite však rekonštrukcie budeme robiť v pôvodnom prostredí bojov a komornejšie,“ dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
