Netradičné obrazy, ale aj fascinátory, čepiec, ozdoby, šperky. Toto všetko vytvorili ruky a um mladej ženy, ktorá popri rodine a právnickej praxi nachádza čas na to, aby rozvíjala tradíciu a podporovala v jej spoznávaní aj iných.
HUMENNÉ. Vo výstavnej sieni Domu kultúry vystavuje Andrea Kanoczová čipku.
Autorka kombinuje paličkovanú čipku s ostatnými textilnými technikami. Inšpiráciu hľadá v tradičných slovenských motívoch, kvetoch a prírode.
Nosnú časť každého obrazu tvorí motív klasickej slovenskej čipky, ktorej sa prispôsobuje aj celá koncepcia a idea obrazu. Pri tvorbe používa nielen klasické nite, ale aj kov, kožu, prírodné materiály.
„Nájsť niekoho, kto sa venuje čipkárstvu v našom regióne, je ako nájsť šafran. O to viac je práca Andrey Kanoczovej vzácna a svojím spôsobom inšpiratívna pre nás všetkých. Aby sme znova našli krásu v tom, čo sa zo zorného poľa nášho záujmu pomaly, ale isto vytráca,“ povedala Tatiana Hájniková z Mestského kultúrneho strediska.
Podľahla čaru nití a paličiek
Andrea Kanoczová objavila čaro čipkárstva asi pred 16 rokmi, ale až v posledných rokoch sa o paličkovanej čipke v našom regióne hovorí intenzívnejšie.
Dnes totiž vedie vyštudovaná právnička aj kurzy tejto textilnej techniky. Dostáva ju do povedomia verejnosti a odovzdáva záujemcom o toto tradičné umenie to, čo sa doteraz naučila.
Čoraz viac a viditeľnejšie dokazuje, že čipkované nemusia byť len obrusy. Čipka má svoje miesto napríklad aj na odevoch či šperkoch.
V minulom roku absolvovala Vzdělávací spolek uměleckých řemesel v Prahe a dnes hľadá vo svojej tvorbe aj alternatívne formy prezentácie vlastnej fantázie a šikovnosti.
„Odmalička ma viedli k ručným prácam ako väčšinu žien mojej generácie. Lákajú ma však veci, ktoré nie sú masové, chcem vedieť niečo, čo vie len málo ľudí. Tak som sa dostala k paličkovanej čipke,“ hovorí.
Niekoľko rokov záujem fungoval iba na báze samouka. Neskôr som pochopila, že sa už nemám samoštúdiom kde posunúť. Začala som chodiť do Prahy. Tam som objavila celkom iný svet a naučila som sa techniky, ktoré dnes ovláda len málo ľudí v Česku a na Slovensku,“ dodáva Andrea Kanoczová.
Vedie kurzy
Väčšina ľudí sa na kurze naučí základy.
„Treba povedať, že keď viete základy, urobíte tri štvrtiny vecí. Nepotrebujete vedieť zložité vzory a mať dvesto paličiek, aby ste urobili obraz. Stačí aj 15 a urobíte nádherné veci. Mnohých to uspokojí a potom je už len na nich, či budú pokračovať. Niektoré dámy si to nechávajú na dôchodok ako plán „B“. Iné to odovzdajú svojim potomkom. Naučiť sa paličkovať naozaj dokonale chce roky praxe,“ hovorí autorka.
Priznáva, že vďaka humenskej organizácii Únie žien Slovenska sa jej otvoril ďalší obzor a kurzy sú niečím, čo nikdy ani netušila, že by mohla robiť.
Starým krojom vracia život
Andrea sa v poslednom období venuje rekonštrukcii starých krojov.
„Dostanem starú čipku, musím si ju vedieť nakresliť, zistiť, aký je to materiál. Je to náročná práca, zväčša pre múzeá,“ vysvetľuje.
Jej snom je vytvoriť priestorovú čipku. „Snívam o tom, že urobím priestorovú čipku, ktorá je niekde zavesená, popri ktorej prechádzate ako okolo obrazu. A tiež by som bola veľmi rada, ak by sa v Humennom sformoval klub paličkovanej čipky, kde by nielen ženy, ale aj muži systematicky a dlhodobo odovzdávali skúsenosti ďalším generáciám, aby toto remeslo nezaniklo.“
Vo vlastnej rodine to má už vyriešené. Dcéra Julka, ktorá je dnes šiestačkou základnej školy, mame pri práci úspešne sekunduje a sľubuje, že v ich rodine sa tradícia paličkovanej čipky určite nepreruší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín