V Humennom boli na prelome storočí len maďarské školy

Historici nikdy nepopierali, že maďarizácia sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 uplatňovala.

V Humenských novinách číslo 5/2014, v seriáli o dobových pohľadniciach z archívu Mariána Haľka, je zmienka, že Augustín Trefort (1817 — 1888), rodák z Humenného, minister školstva a náboženstva v Uhorsku nebol obľúbený, pretože presadzoval u slovenského obyvateľstva maďarizáciu škôl.

Pre informáciu čitateľov si dovolím uviesť osobnú poznámku, že mojím materinským jazykom je slovenčina a pochádzam z obce Veňarec v Novohradskej župe, kde dodnes pracuje slovenská samospráva, dodnes sa povinne vyučuje slovenský jazyk a žiaci v ňom dosahujú vynikajúce úspechy v rámci celého Maďarska.

Historici z jednej i druhej strany nikdy nepopierali, že maďarizácia sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 uplatňovala.

Tento proces je potrebné poznať, aby sme mohli objektívne v ďalšom pokračovaní seriálu o regionálnej histórii na základe faktov informovať našich čitateľov o osobnosti Augustína Treforta.

Vieme, že Rakúsko-Uhorská monarchia bola mnohonárodnostným štátom. V jej rámci malo Uhorsko pomerne širokú samostatnosť, spoločné boli okrem panovníka len tri oblasti: zahraničné veci, obrana a mena.

Pre uhorskú časť monarchie, kde žili početné národnosti – Maďari, Chorváti, Srbi, Slovinci, Slováci, Rumuni, Nemci a iné, bol už v roku 1868 prijatý v parlamente národnostný zákon.

Ministrom školstva a náboženstva bol v tom čase Eotvos József, priateľ a neskôr švagor Augustína Treforta.

V zákone bolo zabezpečené používanie jazyka národnostných menšín v širokej škále, napríklad v školstve, cirkvi, obciach i v úradoch.

Maďarizácia sa stupňovala

Je pravda, že nasledujúce maďarské vlády v neskorších obdobiach sa uberali postupne k čoraz širšej maďarizácii.

V roku 1883 bol prijatý zákon o stredných školách. Tento pojednával o spôsobe zriaďovania stredných škôl a gymnázií, vzdelávaní a odmeňovaní stredoškolských profesorov.

Štátne stredné školy a gymnáziá boli výlučne s maďarským vyučovacím jazykom. O vyučovacom jazyku v cirkevných a súkromných stredných školách rozhodovali zriaďovatelia škôl.

V paragrafe 7 je uvedené: „O vyučovacom jazyku v cirkevných a iných stredných školách rozhoduje zriaďovateľ, pokiaľ tieto nie sú maďarské, sú povinné okrem vyučovacieho jazyka národnosti t.j. jej literatúry a gramatiky vyučovať maďarský jazyk a dejiny v takom počte hodín a tak, aby umožnili ich náležité osvojenie.“