Prvomájová téma tohtotýždňovej ankety Humenských novín ma presvedčila o tom, že 1. máj sa ľuďom spája s tými najlepšími pocitmi.
Určite nesmútia za jeho niekdajšou povinnou jazdou, v sprievode, s transparentmi, pod tribúnami.
Ale za tým, že to bola jedna z mála príležitostí vyjsť do ulíc, užiť si krásny deň v spoločnosti kolegov, priateľov, osláviť príchod jari.
Pre mňa ako (ne)poslušnú pionierku bol 1. máj najkrajší vtedy, keď sa mama rozhodla nechať ma doma a spoza okna som potajme pozorovala, ako spolužiaci v modrých košeliach a červených šatkách pochodovali a skandovali naučené heslá.
Okolo obeda ma to už bavilo viac, toľko ľudí pokope som nemala šancu vidieť a párky s horčicou chutili výnimočne.
Ale časy sa menia. Moje deti už do sprievodu nemusia. A načo aj? 1. mája sa oslavovala práca. Dnes by bola oslava 1. mája ako sviatku práce skôr výsmechom.
Stále sa však neviem zbaviť myšlienky, že by 1. máj mohol byť aspoň príležitosťou, aby sme si verejne a otvorene pripomenuli chatrné istoty dnešnej doby v našej spoločnosti. I keď ľudia sú dnes znechutení zo všetkého a všetkých.
Šanca, že by sa verejne dokázali postaviť za niečo, čo im môže v budúcnosti priniesť prosperitu, je príliš malá a tak by aktivisti zase zostali len kdesi osamotení a možno i na smiech.
Veď Humenčania majú už druhý rok na tento deň naplánovaný celkom iný program, ako riešiť „nejakú“ robotu.
Toľko piva, ako tu bude tentoraz, tu ešte nebolo, k tomu nejaká kultúra, aj klobáska...
Že sa u nás sviatok práce pomaly, ale iste mení na sviatok piva, ma neprekvapuje. Smäd robotou neuhasíš a pri pive si možno aj robotu nájdeš.
Tak česť práci a na zdravie, priatelia...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
