Potom si z času na čas výpisky prelistujem a skúmam, ako (veľmi) som sa zmenila a či a kam som sa posunula.
Lebo výpisky závisia od momentálneho rozpoloženia, v ktorom sa nachádzam, keď knihu čítam.
A tak zisťujem, že môžem byť so sebou „spokojná“: vývoj je prirodzený.
Znamená to, že od lásky, romantiky, snívania, životného optimizmu a radosti („... lebo neprítomnosť je pre lásku ako vietor pre oheň: malý oheň uhasí, veľký roznieti.“ Umberto Eco Ostrov včerajšieho dňa), som sa postupne presunula k ľahkej a vcelku „neškodnej“ forme feminizmu („Problémom mužov sú muži, problémom žien – muži.“ Erica Jongová Strach z lietania), vytriezveniu a klamlivému dojmu, že som pochopila životné pravdy („Všetko, čo má význam, je bezvýznamné.“ Jack Kerouac Andělé pustiny).
Napokon som sa dopracovala k rezignácii a skepse. V rôznych podobách: od depresie až po zúfalé činy.
Nie náhodou sa mi výsostne aktuálny zdá citát z knihy Juliana Barnesa Flaubertův papoušek, kde slávny autor znechutený pokrytectvom a pokrivenou morálkou svojej doby napísal: „Vždy som sa snažil žiť vo veži zo slonoviny, ale dnes o jej steny udiera príboj hovien a hrozí podomlieť základy.“
I vy to tak cítite?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
