Jej 23. ročník slávnostne otvorili a vyhodnotili v priestoroch Vihorlatského múzea minulý štvrtok.
HUMENNÉ. Spoluorganizátorom sú okrem múzejníkov aj členky okresnej organizácie Únie žien Slovenska.
Do tohto ročníka sa zapojilo 103 autorov so 104 kolekciami.
Autori pochádzajú nielen zo Zemplína, ale zo širokého okolia, z Bardejova, Vranova, dokonca z Jaslovských Bohuníc, Topoľčian a Partizánskeho.
Na základe medzinárodnej spolupráce s Národným múzeom ľudového umenia Huculščiny a Pokuttja v Kolomyji na Ukrajine je výstava obohatená o 22 kolekcií tradičných batikovaných kraslíc z Ivano–Frankovskej oblasti.
Každoročne sa do výstavy zapájajú aj autorky zastrešené kultúrnym centrom v poľskom Przemyśli.
Veľká rozmanitosť
„Popri tradičných technikách zdobenia, akými sú batikovanie, voskovanie, drôtovanie či olepovanie, sú na výstave zastúpené aj novšie a stále populárnejšie spôsoby, napríklad madeira, patchwork, háčkovanie, paličkovaná čipka, quilling a iné,“ hovorí Jozef Fundák, etnograf Vihorlatského múzea a člen poroty.
Tá spomedzi množstva kraslíc vybrala a ocenila najlepších.
Ľubov Balaščákovú z Bardejova ocenila za detailnú precíznosť predvedenia techniky vyškrabávania s aplikáciou tradičných motívov.
Bardejovčanka Ružena Baňasová si vyslúžila uznanie za zaujímavé prepojenie techniky drôtovania a vyškrabávania s propagáciou dobovej architektúry na Slovensku.
Beáta Koľbíková zo susedného Vranova nad Topľou zaujala netradičným súborom perníkových kraslíc s využitím jemnej ornamentálnej výzdoby.
Alena Pelechová z Rakovca nad Ondavou získala ocenenie za kreatívne využitie motívov modrotlače pri zdobení kraslíc technikou madeiry a voskovania.
Domácich autorov nedal zahanbiť Michal Paternák z Humenného, ktorý presvedčil porotu filigránskym predvedením tradičnej techniky batikovania.
Ocenenie a poďakovanie smerovalo aj k zahraničným hosťom. „Tohto roku si múzeum v Kolomyji a naše múzeum navzájom darujú do zbierkových fondov kraslice reprezentujúce príslušný región pôsobenia,“ dodáva Fundák.
Začal ako chlapec
Michal Paternák, rodák z Ruskej Kajne, začal maľovať kraslice ako 15-ročný chlapec. Dnes má takmer o štyridsať rokov viac a dopracoval sa k dokonalosti.
Na Karpatskej kraslici je pravidelným účastníkom a krasličiarskou stálicou. Cenu získal neraz.
„Len na prvom ročníku som nebol,” zdôrazňuje.
Kraslice sa naučil maľovať od mamy. „Veľa som od nej podchytil. Spočiatku som pomáhal, zavoskoval vajíčko. Neskôr som začal robiť sám,” spomína. Odhaduje, že doposiaľ namaľoval 2 až 3–tisíc kraslíc.
„Každá z nich je svojím spôsobom výnimočná, hoci sa vzory i motívy opakujú. Držím sa hlavne klasiky, ale poradím si aj s drôtom,” dodáva.
„Krasličiarstvu” sa venuje v zime.
„Vtedy mám viac času. Krátim si tak dlhé zimné večery.”
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
