Prvé žeriavy popolavé preleteli ponad Humenné navlas rovnaký deň ako pred rokom. Zo zimoviska v Stredomorí, Malej Ázie a Afrike vyrazili v kŕdľoch, aby 3. marca upútali svojím hlasným „kur, kur“ obyvateľov.
HUMENNÉ. Dlhoročný ochranár, značkár a amatérsky historik Michal Kirschner pozoruje migráciu žeriavov na našom území už vyše desaťročie. Ich prelet nad naším územím si vždy na jar a na jeseň značí do zošita.
„Tadiaľto vedie ich migračná cesta. Využívajú vzdušné prúdy, najmä severovýchodné vetry. Vykrúžia do výšky. Kŕdeľ vytvorí formáciu v tvare šípu a odletí,“ vysvetľuje.
Žeriavy letia ponad Egypt, Irak a Turecko hore na sever cez Maďarsko. Naša krajina je pre nich len tranzitom.
„Pravidelne oddychujú v maďarskej Hortobágy, kde sa na močariskách a rozľahlej stepi dá narátať aj tritisíc kusov. Letia na poľské Mazurské jazerá. Len zriedka s medzipristátím v Sennom,“ hovorí. Ich cesta vedie ponad Baltické more do Fínska, Pobaltia, Karélie.
Volajú ich dzive husky
Prvý kŕdeľ v počte asi šesťdesiat kusov preletel ponad Humenné 3. marca. „Presne v takom istom čase prelietali aj minulého roku,“ poznamenáva Kirschner.
Žeriavy narobia počas letu poriadny hluk. „Ľudia ich tu volajú aj dzive husky. Žeriavy sú veľmi hlučné. Vydávajú charakteristické zvuky kur, kur. Takto sa dorozumievajú,“ hovorí.
Ponad Humenné preletí hneď niekoľko kŕdľov, najčastejšie do konca marca. Oneskorenci aj v apríli.
„Vyhovuje im polojasné počasie a juhovýchodný vietor. Sú výborní letci a na čele kŕdľa sa striedajú ako cyklisti v pelotóne. Kŕdeľ sa sformuje do tvaru šípu. Je to naozaj pôsobivé nebeské divadlo,“ dodáva Kirschner.
Aj doma na záhrade
Žeriavy prelietajú ponad mesto každý rok s pomerne vysokou presnosťou začiatkom marca, zriedkavo koncom februára. Len počas vojny v Iraku meškali a zmenili zaužívanú trasu.
„Spozorovali ich pri Poprade. Boli voľajaké popletené,“ dodáva. Nočné prelety sú skôr špecialitou jesennej migrácie na juh, keď vtáky „tlačí“ čas.
Zážitkom je podľa slov Michala Kirschnera pozorovanie ťahu labutí. Letia veľmi vysoko v malých kŕdľoch. „Dajú sa pozorovať len ďalekohľadom. Sú také snehobiele,“ dodáva.
Milovník prírody však nepohrdne ani „obyčajným“ divadlom pri kŕmidle na záhrade rodinného domu.
„Prilieta k nám glezg hrubozobý. Je charakteristický tým, že má zobák ako papagáj. Je drzý, všetkých z kŕmidla vyhodí,“ hovorí Kirschner a dodáva, že túto zimu skonzumovali návštevníci kŕmidla sedem kilogramov slnečnice. Vraj je to len priemerná dávka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
