Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Oravčania si prišli uctiť svojich padlých rodákov

Po stopách Veľkonočnej bitky v Karpatoch sa uplynulú sobotu vydali priaznivci vojnovej histórie.

Pietny akt. Na humenskom vojnovom cintoríne zaspievali Hačure a Gustáv Socháň zahral na fujare.Pietny akt. Na humenskom vojnovom cintoríne zaspievali Hačure a Gustáv Socháň zahral na fujare. (Zdroj: jo)

Podujatie zorganizoval už po piaty raz Klub vojenskej histórie (KVH) Beskydy. Tento raz si udalosti spred sto rokov pripomenuli na vrchu Skura v Hostoviciach. Do pochodu sa zapojili aj sympatizanti spriatelenej oravskej sekcie klubu.

HUMENNÉ/HOSTOVICE. Z Oravy sa na východ priviezli autobusom v predvečer pochodu, aby si uctili pamiatku svojich predkov, ktorí bojovali na severovýchode dnešného Slovenska.

„Zaujímavosť je, že v tomto priestore bojoval aj 71. peší pluk, ktorého odvodová oblasť bola v Trenčíne. Znamená to, že mnoho vašich rodákov bojovalo a zahynulo v karpatských horách,“ privítal predseda klubu Martin Drobňák hostí z Oravy.

Oravčania narukovali do 71. pešieho a 15. honvédskeho pluku.

„V archívnych materiáloch sa nám podarilo zistiť, že v tejto oblasti, poľskú stranu nevynímajúc, padlo 29 našich rodákov. Na humenskom cintoríne sme našli dve mená. Aj preto sme sa rozhodli položením vencov vzdať hold všetkým padlým vojakom z Oravy,“ povedal Jozef Krupa z oravskej sekcie KVH Beskydy, spoluorganizátor MAS Orava.

Podobné podujatie absolvovali v minulom roku v Jangrode pri Krakove, kde na miestnom cintoríne našli 50 Oravčanov.

„Sú to málo známe skutočnosti. Robíme výskumy postupne. Našli sme aj významných Slovákov, ktorí v týchto miestach padli. Napríklad podporučík Kállay, ktorý dostal in memoriam vyznamenanie od cisára za statočnosť. Veríme, že sa nám v Haliči podarí vybudovať mohylu slovenským vojakom, ktorí tam zahynuli,“ dodal.

Krupa: Budeme východniarom pomáhať

V oravskej „delegácii“ nechýbali starostovia obcí i gymnazisti z Dolného Kubína. „Nemáme medzi nami priamych potomkov padlých. Nikto tu však nie je náhodou. Každý účastník mal niekoho z rodiny, kto v zákopoch prvej svetovej vojny bol. Pri štatistických výpočtoch to tak vychádza,“ zdôraznil Krupa.

„Nedávno sme našli zaujímavosť o študentoch Morhistoch. Dvaja z nich pochádzali z Oravy. Jeden študoval v Banskej Bystrici. V roku 1916 istý slovenský architekt oslovil miestneho grófa Radvanského, príbuzného Istvána Tiszu, aby sa u cisára prihovoril za Slovákov, aby dostali viac práv. Vtedy veľa Slovákov zahynulo na vojnových bojiskách. On mu po nemecky odpovedal, že Slováci sú dobrí len ako potrava pre kanóny. Ak sa nebudeme zaujímať o svojich predkov, budú jeho slová pravdivé. Preto sme tu. Nemôžu sa o hraby našich dedov starať len východniari. Budeme im chodiť pomáhať,“ dodal Krupa.

Starosta Oravského Podzámku Jozef Záhora odovzdal humenskému KVH Beskydy symbolický šek na 200 eur na podporu činnosti.

Oravčania okrem vencov prišli na cintorín aj s kňazom Ľubomírom Hajdučíkom a fujaristom Gustávom Socháňom v oravskom kroji.

Pripojili sa k nemu domáci Hačure a pietny akt vyvrcholil spoločným spevom piesne Na Kráľovej holi.

V sobotu účastníci pochodu prešli od obecného úradu v Hostoviciach na vrch Skura, kde prebiehala počas prvej svetovej vojny intenzívna bojová činnosť.

Tam aj späť mali v nohách vyše 15 kilometrov a v teréne prekonali približne 450 výškových metrov. Oravčania zašli aj do krypty v Osadnom.

Poznámka

O hrdosti

V mladosti som pocity národnej hrdosti zažívala v cudzine tak trochu neoprávnene. V Bulharsku mali Čechov vo veľkej úcte. Darmo som vysvetľovala, že hoci pochádzam z Československa, Češka nie som. O Slovákoch nechyrovali. Vraj je to jedno. Čech – Slovák, jeden štát: komu na tom záleží?

A tak som sa zmierila s „našou“ národnou povahou, ktorú skrze dobrého vojaka Švejka obdivovali moji bulharskí priatelia. V revolučných „zamatových“ rokoch som si na vetrovku hrdo pripla trikolóru a nad posteľ zavesila plagát Václava Havla s jeho okrídlenou vetou o pravde a láske. Bola v češtine. Ako inak. Československo bola moja vlasť. Nebol dôvod nebyť na ňu hrdý.

Aj neskôr, po rozdelení, som si musela pomôcť Československom, keď som nechcela riskovať, že ma zaradia do Slovinska. Ale to bolo v krajinách, kde mi boli blízkou „rodinou“ všetci Slovania a všetky krajiny, v ktorých sa voda nazýva vodou a chlieb chlebom.

Dnes sme si doma vlastnými pánmi. Nechcem politizovať, kto a prečo je „väčší“ pán ako ostatní, len chcem povedať, že pocit národnej hrdosti a spolupatričnosti sa dá zažiť aj bez toho, aby ste vytiahli päty z domu.

V piatok prišli do Humenného Oravčania. Na vojnový cintorín z prvej svetovej vojny. Aj ich predkovia, rovnako ako chlapi z nášho regiónu, bojovali v karpatských horách, ďaleko od rodiska, do ktorého sa mnohí už nikdy nevrátili.

Túžbu spoznať osud svojich predkov, ale aj prepojiť oba vždy biedne a bohom zabudnuté regióny sa symbolicky podarilo naplniť spevom.

Hačure spievali mocnými hlasmi „po našom“, Oravčan v kroji a s fujarou zatiahol clivú oravskú. Pieseň Na Kráľovej holi už spievali všetci spoločne.

Slovensko je primalé na to, aby sa naše osudy veľmi líšili jeden od druhého. Môj pradedo z maminej strany zahynul v prvej svetovej vojne.

Moja babička, jeho dcéra, sa po skončení Učiteľského ústavu v Banskej Bystrici na sklonku 20. rokov minulého storočia vybrala na Oravu učiť bosé, neduživé deti.

Tamojší kraj sa na dlhé roky stal jej domovom. Tak, ako neskôr ten náš.

Jana Otrová



Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  4. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  6. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  7. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  8. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  1. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  2. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  3. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  4. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  6. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  7. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  8. Changes to the System of Remedies
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 577
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 586
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 381
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 788
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 213
  6. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 3 412
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 083
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 551

Blogy SME

  1. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  2. Janka Bittó Cigániková: Tri muchy jednou ranou - rozumná regulácia zisku poisťovní, dostatok peňazí, a aj v provizóriu
  3. Julius Kravjar: S akademickou integritou by sa mali oboznamovať už stredoškoláci
  4. Irena Šimuneková: Fotohrátky 16.
  5. Ján Škerko: Mudrlanti
  6. Marek Mačuha: Štát a pomoc ľuďom
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja
  8. Víťazoslav Würschner: „Svätá prostota“
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 103 546
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 815
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 648
  4. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 3 625
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 157
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 854
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 487
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 038
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  2. Janka Bittó Cigániková: Tri muchy jednou ranou - rozumná regulácia zisku poisťovní, dostatok peňazí, a aj v provizóriu
  3. Julius Kravjar: S akademickou integritou by sa mali oboznamovať už stredoškoláci
  4. Irena Šimuneková: Fotohrátky 16.
  5. Ján Škerko: Mudrlanti
  6. Marek Mačuha: Štát a pomoc ľuďom
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja
  8. Víťazoslav Würschner: „Svätá prostota“
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 103 546
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 815
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 648
  4. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 3 625
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 157
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 854
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 487
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 038
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu