Hrady pri Humennom ničili vojská aj miestni dynamitom

Humenné je zaujímavé aj tým, že v jeho blízkosti ležia dva hrady: Brekovský a Jasenovský.

Dominanty okolia mesta sa zachovali na dobových pohľadniciach.

HUMENNÉ. Zberateľ pohľadníc Marián Haľko ich má v zbierke niekoľko.

Brekovský hrad postavili po tatárskom vpáde a dlhé roky plnil strážnu funkciu. Podľa historických správ na ňom ku koncu roku 1473 prezimoval kráľ Matej Korvín po bojoch s poľským kráľom Kazimírom. V roku 1685 na hrade bol aj poľský kráľ Ján III. Sobiesky, keď pokračoval v ceste do Poľska cez Humenné.

Hrad zničili vojská Juraja Rákocziho I. v štyridsiatych rokoch 17. storočia. V 18. storočí vtedajší majitelia, grófska rodina Csákyovcov, ho dala obnoviť a medzi múrmi hradu sa usporadúvali veľkolepé oslavy.

V 50. rokoch 20. storočia slúžil ako cvičná strelnica pre vojakov, v 70. rokoch časť múrov odpálil miestny obyvateľ dynamitom.

V 80. rokoch hradný kopec umelo zalesnilo roľnícke družstvo.

Brekovský hrad. Foto k článku: archív M. Haľka

Falošné mince

Jasenovský hrad dala postaviť rodina Ráskaiovcov po tatárskom vpáde. V roku 1330 ho už vlastnili Drugethovci.

V roku 1644 ho obliehal a zničil Juraj Rákoczi I. Jasenovský hrad nehral takú dôležitú úlohu pri strážení ako Brekovský.

Od stredoveku slúžil v čase nebezpečenstva ako miesto útočiska a pokladnica pre všetkých pánov, ktorí vlastnili majetky v týchto končinách. To nakoniec priviedlo Drugethovcov k defraudácii uloženého majetku a k razeniu falošných poľských mincí.

Pri vykopávkach na hrade sa podarilo nájsť aj falošnú mincu. Od pravej striebornej sa odlišuje tým, že je medená a len na povrchu je postriebrená.

Brekovský hrad.

Namaľoval ich rakúsky krajinár

Málokto však vie, že zrúcaniny oboch hradov nakreslil v druhej polovici 19. storočia rakúsky maliar – krajinár Thomas Ender (1793-1875).

„Cestoval po severnom a severovýchodnom území Uhorska a maľoval akvarely. Gróf Ján Waldstein, právnik a mecenáš umenia, daroval 219 akvarelov v roku 1868 Uhorskej (Maďarskej) akadémie vied. Dodnes sa nachádzajú v jej knižnici. Pre nás sú veľmi cenným materiálom, lebo vidíme, ako hrady a ich okolie v tej dobe vyzerali,“ hovorí archeologička, zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea Ivana Strakošová.