Uvádzame ju iba pre potreby histórie, lebo aj človeku ešte patrí miesto v prírode a tento kedysi pán tvorstva stále behá po svete a nepoučený sa oháňa heslom: „Nepoznáš svoju minulosť, nemáš čo robiť v budúcnosti.“
Začiatkom jari, keď sa príroda prebúdzala z dlhého zimného spánku, sa tohto pamätného roku konalo nad bobrími hrádzami verejné zhromaždenie dravej zveri. Predsedal mu starý medveď Maco Chrabrý, mladým pokolením prezývaný Vypĺznutý.
Maco bol po zime vychudnutý ako modelka Naomi, ani dobre už nevidel, hluchý bol ako peň, ale dlhoročným predsedom Spolku slobodnej divočiny bol za svoje zásluhy o očistu prírodného parku pod Poloninami a aj na nich.
Zásluhy sú to nie ledajaké. Ešte keď bol pri silách v mladom veku, hrdinsky sa postavil poslednému poľovníkovi v revíri Bercimu, premohol ho v priamom súboji, zlámal mu nenabitú pušku a hnal ho do doliny až k bývalej železnici.
Berci sa už nikdy do týchto končín nevrátil, hájovňa zostala prázdna. Maco si ju v rámci zvieracej privatizácie demokraticky pridelil, napokon ako aj iné ľudské obydlia v celom priestore prírodného parku.
V hájovni sa zdržiaval najradšej, celé dni od jari do jesene v nej iba vylihoval, niekedy si vybehol do kopca na sladké brusnice a čučoriedky, v zime si urobil pohodlný brloh v pivničných priestoroch, a tak je to až doteraz.
Podpredsedníčkou bola mladá, ambiciózna vlčica Klára najmä pre svoju výrečnosť. Keď sa už raz zapojila do diskusie, mlela, chrčala, brechala a zavýjala až do omrzenia.
Plané hlasy hovoria, že zvykla diskutovať bez poslucháčov aj do nasledujúceho rána po schôdzi.
Maco Chrabrý dobre vedel, že musí na zhromaždení urobiť poriadok, ak má vôbec mať zmysel.
Výročnú správu preto predniesol sám. Okrem iného povedal: „Vážení draví priatelia a čierni hostia! Máme celý ten kraj iba pre seba, my sme tu pánmi.
Ľudia si sami pred rokmi pripravili pascu, keď schválili zákony o ochrane prírody, a teda nám umožnili pokojne žiť, rozmnožovať sa a riadiť si prírodné záležitosti po svojom.
Čím nás bolo viac, tým ľudí ubúdalo. Urobili dobre, že sa vysťahovali. Niet tu miesta pre dvoch pánov“.
Tlieskali mu všetci prítomní – vlky, diviaky (ako zástupcovia čiernej menšiny), medvede, rysy, líšky, z teplých krajín už nadobro nasťahované šakaly, ba aj starý tiger, ktorý ušiel z cirkusu...
Potom sa ujala slova mladá vlčica Klára. Bolo ju počuť zďaleka, ako rozpráva bez prestania ešte dlho do noci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
