Nedávno som bola na pohrebe. Kňaz v smútočnej reči hovoril, ako nám Pán vydelil na tejto zemi v priemere sedemdesiat rokov.
Zrejme vychádzal zo štatistík. Počas tohto obdobia máme žiť tak, aby sme sa potom nebáli a nehanbili postaviť sa pred Božiu tvár a bilancovať. Sedem desaťročí nám má stačiť na plnohodnotný život.
Tí, čo žijú dlhšie, akoby „nadsluhovali“. Boh im dáva šancu zažiť čosi navyše, akýsi „bonus“.
Mali by sa teda dvojnásobne tešiť z každého prežitého dňa a ďakovať zaň. Kňaz mal vo veci jasno: žiť treba podľa božích zákonov a s láskou k Najvyššiemu. Taký je osud človeka.
O pár dní neskôr som v románe Stratené kroky kubánskeho autora Aleja Carpentiera natrafila na zaujímavú pasáž.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
