Biofyzik docent Daniel Jancura pôsobí ako vysokoškolský pedagóg. Pracuje na viacerých zaujímavých vedecko-výskumných projektoch. Absolvoval niekoľko zahraničných pobytov, kde videl, ako má príťažlivá univerzita vyzerať. Teší ho fakt, že na Slovensku v súčasnosti existujú na vysokých školách a akademických pracoviskách „ostrovčeky pozitívnej deviácie“. Aj keď mnohí vedci odišli zo Slovenska do zahraničia, ľudský potenciál Slovensko zatiaľ stále má. Je presvedčený o tom, že tlak verejnosti pomôže skvalitniť úroveň vysokoškolského štúdia i vedeckého výskumu. Má rád šport a nepohrdne ani dobrou detektívkou.
Ako si spomínate na školské roky, ktoré ste strávili v Humennom?
Základnú školu na Hrnčiarskej ulici som navštevoval v rokoch 1976-84. V tom čase sa volala ZŠ na Sídlisku IIA. V škole som nadobudol veľmi dobré základy v mnohých predmetoch a vytvoril som si veľa kamarátskych vzťahov, z ktorých mnohé trvajú dodnes. V roku 1984 som nastúpil na gymnázium. Bolo to len rok po tom, čo bola uvedená do prevádzky nová budova. Na tie časy to bola naozaj veľmi moderná a dobre vybavená škola s kvalitným pedagogickým zborom.
Po ukončení gymnázia ste sa rozhodli študovať biofyziku. Čo vás k tomu viedlo?
Už počas štúdia na základnej a strednej škole ma veľmi priťahovali prírodovedné disciplíny – matematika, fyzika, chémia, biológia. Výrazne som neuprednostňoval žiadnu z nich, tak som sa pri rozhodovaní snažil nájsť odbor, ktorý by v sebe obsahoval kombináciu rôznych prírodovedných disciplín. Zvolil som si biofyziku a urobil som správne. Magisterské a doktorandské štúdium som absolvoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (PF UPJŠ) v Košiciach. Som rád, že aj po 25 rokoch od rozhodnutia stať sa biofyzikom môžem povedať, že zvolená cesta ma napĺňa spokojnosťou a radosťou zo získavania poznatkov a objavovania nových zákonitostí živého sveta.
Dnes pôsobíte ako docent na Katedre biofyziky PF UPJŠ. Ako ste sa tam dostali?
Moje rozhodovanie, ako pokračovať v profesionálnom živote, bolo relatívne jednoduché. Po skončení post-doktorandského pobytu na americkej Rice University v Houstone som dostal ponuku zamestnať sa na Katedre biofyziky PF UPJŠ v Košiciach. Neváhal som ani chvíľku a ponuku som prijal. Ako vysokoškolský učiteľ pôsobím na katedre od roku 2002.
V čom spočíva práca vysokoškolského učiteľa?
Má svoje špecifické stránky. Ako príklad by som uviedol istú „voľnosť“, ktorú vysokoškolský učiteľ má, resp. mal by mať. Jeho pracovná doba nie je presne stanovená a tak do istej miery môže nakladať so „svojím“ časom podľa vlastného uváženia. Samozrejme, má aj presne stanovené povinnosti, týkajúce sa prednášok, vedenia cvičení, alebo vedenia študentov pri záverečných prácach. Ak má vysokoškolský pedagóg odovzdávať nielen základné poznatky konkrétneho vedného odboru, ale chce ponúknuť študentom aj najnovšie poznatky z danej vednej disciplíny, musí pravidelne sledovať prostredníctvom vedeckej literatúry, čo nové sa v danom odbore vyskúmalo. Okrem toho sa zapája do vedecko-výskumnej činnosti, zväčša riešením rôznych vedeckých projektov. Už samotná príprava projektov vyžaduje značné nasadenie a nezriedka sa stáva, že posledné dni či týždne pred odovzdaním projektu pracovná doba trvá aj 12-14 hodín denne. Treba mať na zreteli, že projekt, hoci kvalitný, nie vždy je aj financovaný. V takomto prípade značná časť mnohotýždňovej snahy viacerých ľudí vyjde akoby nazmar. Ale to je údel ľudí, ktorí si vybrali vedu a výskum za svoje povolanie a poslanie. Musia sa s istými neúspechmi z času na čas vyrovnať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
