Je priam neuveriteľné, čo dokáže hŕstka nadšencov lyžiarskej turistiky v malej obci. Takou obcou, schúlenou pod beskydskými kopcami, je Čertižné s 375 obyvateľmi. ŠK Kyčara Čertižné v spolupráci s obecným úradom zorganizovali už 22. ročník populárneho lyžiarskeho pochodu z Dukly do Čertižného.

ČERTIŽNÉ. Najťažšou skúškou účastníka je ranné vstávanie už o pol piatej. Na parkovisku drnčia telefóny, to niektorí lyžiari odvolávajú svoju účasť na pochode. Za ranného brieždenia sa vydávajú osobné autá z celého regiónu aj z okresov Stropkov a Svidník do Čertižného.

V obci je už otvorená volebná miestnosť, lebo je sobota 7. februára – deň referenda. Pred obecným úradom je pripravený autobus, ktorý účastníkov pochodu prepraví k Duklianskemu priesmyku.

Vítame sa so starými známymi a ukladáme bežecké lyže do autobusu. Hlavný organizátor Anton Karoľ upresňuje zoznam účastníkov a dáva pokyn k odchodu.

Poviem pravdu, necítim sa dobre, to všetko majú na svedomí ,,dýchanky“ zo včerajšej výročnej schôdze. Z autobusu je pekný výhľad do okolitej krajiny.

Je to krásny, ale aj drsný kraj pod Duklou. Za oknami sa mihne jedna z najkrajších drevených cerkví v obci Bodružal, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

Začiatok na Dukle

Potom už pred nami defilujú zbrane z druhej svetovej vojny v prírodnom múzeu. A už sa pred nami objaví mohutný pamätník v Duklianskom priesmyku s vyhliadkovou vežou na obzore.

Vystupujeme z autobusu. Chlad sa dotieravo vkráda pod vetrovky. Desiatky lyžiarov sa presúvajú k pamätníku. Organizátori Anton Karoľ a Pavol Kulík kladú kvety k novej bronzovej soche vojaka na čestnej stráži.

Ešte niekoľko snímok na pamiatku a všetkých 113 účastníkov pochodu, z toho pätnásť žien, sa presúva na blízku lúku, kde si pripínajú lyže. Pochod sa začal.

Prvé stúpanie k vyhliadkovej veži nás rozohrialo. Aj počasie nám praje, na oblohe sa preháňajú mraky, cez ktoré sem-tam presvitnú slnečné lúče. Sneh je kvalitný, a tak sa lyže poslušne kĺžu v stope. Nasleduje prvý zjazd a potom ďalší výstup.

,,Takých ešte dnes bude!“ pomyslím si v duchu. Cestou sa pozerám na mohutné karpatské stromy.

Mnohé z nich boli svedkami krutých bojov v týchto horách. Ostrý horský vzduch a pohyb po snehu dopomohol k tomu, že moje zdravotné ťažkosti pominuli. Celá kolóna lyžiarov sa už rozdelila na menšie skupinky.

Cez Poľsko

Keď prechádzame okolo krásnych vysokých jedlí, zastavujem a fotografujem. No na fotografovanie nie je veľa času, aj keď motívy na snímky sa mi priam hrnú do očí.

Zasnežený les a výhľady do okolitej krajiny nás nútia zabudnúť na denné starosti. Stretávame aj lyžiarov idúcich oproti.

Kvalitná stopa, ktorú urobili Stropkovčania pod vedením pána Pavelenku, nám uľahčuje postup.

Zhruba v polovici cesty organizátori pochodu pri ohnisku umožnili účastníkom pochodu oddych. Počas neho sa rozhodujeme, ktorým smerom sa vydáme ďalej. Predtým sme vždy stúpali na vrch Klin.

,,Teraz pôjdeme cez Poľsko,“ rozhodol za nás Jaroslav Skružný. Od ohniska sa spúšťame najprv lesom a potom sa ocitneme vo voľnej krajine. Slnko zalieva svojimi lúčmi biele pláne. Na miernom kopčeku zastavujeme.

Michal Malinčák z Habury nám rozpráva príbehy ľudí zo zaniknutých obcí Lipowiec a Čeremcha, ktoré násilím vysťahovali počas bojov s Banderovcami.

Spúšťame sa k potoku a potom už stúpame do Čertižského sedla. Čaká nás posledný zjazd do obce.

Spokojnosť na oboch stranách

V kultúrnom dome je živo. Účastníci pochodu si vymieňajú dnešné zážitky a kuchárky roznášajú guľáš, ktorý pripravili na záver organizátori.

Zvedavo sa ich vypytujem na podrobnosti pri príprave tohto podujatia, sponzorov a spolupracovníkov.

„Je to mravenčia práca vyžadujúca oduševnenie a poriadnu dávku odvahy,“ odvetia a sú spokojní, že sme spokojní my, účastníci pochodu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín