Šikovné ženy, medzi ktorými sú aj Humenčanky a Sninčanka, vystavujú nielen klasiku v podobe prestieraní, vankúšikov, ale aj obrázky, šperky, brošne či rôzne drobné dekorácie.
HUMENNÉ. Výstava potrvá do 10. marca.
Krúžok paličkovanej čipky v Strážskom patrí územne pod Okresnú organizáciu Únie žien Slovenska (OO ÚŽS) v Michalovciach. Navštevujú ho aj Sninčanka, Michalovčanky, pani z Nižného Hrušova a štyri Humenčanky.
Dvakrát týždenne sa stretáva asi 15 žien pri valci a paličkách, aby čarovali s niťami, nabádali svoju vlastnú fantáziu k stále novým tvorivým nápadom, aby sa zdokonaľovali a učili jedna od druhej.
Lebo čipkárstvo je nielen remeslo, ale aj umenie a žiadny dobrý umelec nie je so svojím dielom nikdy absolútne spokojný.
Anna Zabloudilová a Mária Tóthová sú dušou krúžku. Foto k článku: Miroslava Masicová
Začali pred desiatimi rokmi
„Pred desiatimi rokmi sme absolvovali základný kurz paličkovanej čipky. Nechceli sme si nadobudnuté vedomosti a zručnosti len tak odniesť každá do svojho bytu a nerozvíjať ich ďalej, preto sme sa úplne prirodzene rozhodli, že založíme krúžok a budeme sa krok po kroku zdokonaľovať, šíriť toto nádherné remeslo ďalej, že jeho čaro priblížime verejnosti. A všetko toto už desaťročie aj robíme,“ vysvetľuje Anna Zabloudilová, predsedníčka OO ÚŽS v Michalovciach.
„Pre nás je to relax. Chodíme si na krúžok oddýchnuť a pritom tvoríme niečo krásne. Je to nádherná záľuba. A teší nás, že si k nám síce pomaly, ale iste nachádzajú cestu aj mladšie ženy,“ dodáva.
Vedúca a duša krúžku je Mária Tóthová. „Učí, vysvetľuje, pomáha,“ predstavuje Anna Zabloudilová svoju kolegyňu, s ktorou do Humenného prišli, aby pripravili všetko potrebné na sprístupnenie výstavy.
Nájdete tu naozaj všeličo. Klasiku v podobe prestieraní, vankúšikov, ale aj obrázky, šperky, brošne, rôzne drobné dekorácie. Dámy sa pochvália Krížovou cestou, toto je už druhá, ktorú spoločne urobili.
Kráse predchádza intenzívny tréning
Na paličkovanie sa na Slovensku používa ako podklad textilný, pilinami alebo pieskom naplnený vankúš valcovitého tvaru, do ktorého je možné zapichovať špendlíky určujúce miesto zviazania nite.
Priadza sa viaže rôznymi spôsobmi, zväčša podľa predkresleného vzoru.
Nie je to jednoduché, hovorí skromne skúsená čipkárka pani Mária, ale vzápätí pripúšťa, že to chce intenzívny tréning, niekoľko stoviek hodín sústredenej práce a potom to už ide.
Každý, kto by sa chcel naučiť paličkovať, musí mať v základnej výbave okrem valca, stojana, paličiek, nití a špendlíkov aj veľa, veľa trpezlivosti. To musí byť, bez toho z vás čipkárka nebude.
Tieto dámy majú dnes už prvé nesmelé prekladanie paličiek za sebou a púšťajú sa do čoraz náročnejších motívov, hľadajú, kde a ako by ešte mohli čipku použiť, ako ju ozvláštniť, čím ju urobiť príťažlivejšou.
„Učíme sa jedna od druhej a tiež sa tak inšpirujeme,“ hovorí Zabloudilová.
Robia to pre radosť, ale...
Samozrejme, že veľa vecí, ktoré v krúžku vyrobia, hneď rozdajú, alebo si nechajú pre vlastné potešenie, občas vystavujú pri rôznych príležitostiach.
Šancou, ako priblížiť toto ľudové umenie v hobby rovine, ako ho robia ony, sú napríklad jarmoky. Na uličkách remesiel, aspoň na tých v blízkom okolí, rozhodne nechýbajú.
„Občas sa nám podarí aj niečo predať. Paličkovanie je ale náročné na čas, je to ručná, precízna robota. Cena v porovnaní s pletenými alebo háčkovanými vecami je vyššia, ale ak naším výrobkom niekoho obdarujete, určite ho potešíte, lebo to nie je len vec. Je to umenie, má dušu, ktorú doňho vkladá každá čipkárka,“ vysvetľujú šikovné ženy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
