O tom, že 14. február je Dňom zamilovaných, vie aj malé dieťa. Ale o tom, že o pár dní skôr, vždy v druhú februárovú nedeľu, si pripomíname Deň manželstva, sa hovorí podstatne menej.
Pritom jedno s druhým bytostne súvisí, teda aspoň na začiatku. Z praxe totiž vieme, že počet uzavretých manželstiev z roka na rok klesá. Každé druhé manželstvo sa končí rozvodom a každé tretie dieťa sa narodí mimo manželstva
Čo si budeme nahovárať, manželstvo dnes nepatrí k práve obľúbeným formám spolužitia. Láska bez papiera a papiere bez lásky nie je v našom svete nič výnimočné. Všetci sa tvárime, že to takto chceme, že nám to takto vyhovuje. Ale naozaj?
Nedávno teda oslavovali všetci tí, pre ktorých manželstvo neznamená len prázdne slovo, pre ktorých je to záväzok, puto. Možno v ňom pochybili, možno mali chuť zutekať, možno premýšľali nad jeho zmyslom a významom, možno sa s partnerom odcudzili, ale nevzdali to, pozbierali črepiny, polepili, ošetrili rany, zahojili.
Oslavovať mohli aj tí, čo nepodľahli trendu doby, že najlepší spôsob, ako sa nerozviesť, je ani sa neoženiť, či nevydať.
Tí, čo sa neboja záväzkov, nestrkajú hlavu do piesku pred prípadným nezdarom a vedia, že „za pokus to predsa stojí“, pretože vedomie, že k niekomu patria „aj oficiálne“, neprekoná žiadny pocit slobody.
Vydarené manželstvo je vraj ôsmy div sveta, povedal kedysi Jan Werich. A mal pravdu. Tí, čo si dnes vedia aj po 30, 40 či 50 rokoch života povedať, že „manželstvo je super vec a išli by sme do toho zas“, si zaslúžia obdiv a úctu.
A možno trochu pozitívnej závisti. O to viac, keď budú mať ešte stále dôvod oslavovať aj 14. februára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
