Odtabuizovaná téma likvidácie ženských a mužských reholí v bývalom Československu zaujala aj žiakov Cirkevnej spojenej školy.
HUMENNÉ. Podujatie Súď ma a skúšaj, venované Roku zasväteného života, pripravilo Vihorlatské osvetové stredisko v spolupráci s Konferenciou vyšších predstavených ženských reholí na Slovensku a Cirkevnou spojenou školou.
V 50. rokoch minulého storočia bol život v cirkvi v Československu poznačený prenasledovaním. Likvidácia ženských reholí sa uskutočnila pod názvom Akcia R, likvidácia gréckokatolíckej cirkvi pod názvom Akcia P, likvidácia mužských reholí pod názvom Akcia K. Prebiehala v niekoľkých etapách.
Sestry, ktoré na vlastnej koži spoznali praktiky režimu, spomínajú na minulosť v dokumentárnom filme režisérky Ivy Kúšikovej Súď ma a skúšaj...
„Stretnutie s režisérkou a rehoľnými sestrami a ich osobné svedectvá mali veľmi priaznivý ohlas u divákov nedeľného popoludnia v osvetovom stredisku, ale aj u mladých gymnazistov,“ povedala Mária Mišková, ktorá podujatie pripravila.
Film vznikal tri roky
Hlavné protagonistky filmu sú rehoľné sestry, ktoré prežili exodus 50. rokov v Československu a pre vernosť hodnotám, v ktoré uverili a ktorými žili, sa tak stali svedkami dejinných udalostí nášho národa.
Film sa prelína v niekoľkých rovinách: prostredníctvom autentických spomienok ešte žijúcich svedkov detabuizuje historické udalosti, o ktorých mnohí súčasníci ani netušia.
Dokumentu predchádzalo trojročné obdobie zaznamenávania výpovedí 84 rehoľných sestier, ktoré prenasledovanie v 50. rokoch minulého storočia prežili.
Filmovalo sa na miestach spojených s vyvážaním sestier a ich väznením, študovali a digitalizovali sa fotografie a dokumenty súvisiace s týmto obdobím, nakrúcali sa autentické situácie v rehoľných spoločenstvách v súčasnosti.
Vznikol materiál s výpoveďami veľkej historickej aj spoločenskej hodnoty.
Súčasťou projektu aj výstavy a dokument
Výstava fotografií rovnomenného názvu, ktorých autorom je Michal Fulier, priniesla do Humenného veľkoformátové čiernobiele portréty protagonistiek filmu.
Dokumentárny film Zdenka, opäť v réžii Ivy Kúšikovej, je o posolstve a ovocí obety blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, ktorá krátko pôsobila aj v Humennom. Jej výnimočnosť spočíva vo veľkosti jej lásky a odvahe za túto lásku zaplatiť.
Výstava fotografií Mikuláša Aurela Keresztényho predstavuje prostredie, krajinu a ľudí Humenného a blízkeho okolia z obdobia prvej polovice 50. rokov objektívom kňaza, ktorý bol v rámci Akcie P prinútený vzdať sa svojho povolania.
Výstavy potrvajú do 18. februára (Súď ma a skúšaj) a do konca februára (M. A. Keresztény). „Môžu poslúžiť pre hodiny etickej i náboženskej výchovy na základných i stredných školách. Pripravená je aj projekcia dokumentu,“ dodala Mišková.
Profil
Kto bol Mikuláš Aurel Keresztény
Kňaz a fotograf. Narodil sa v Podkarpatskej Rusi. V rokoch 1938 – 1950 bol kaplánom v Humennom, odkiaľ dochádzal aj do farnosti Sopkovce.
Viedol Mariánsku kongregáciu gréckokatolíkov v Humennom a všestranne sa venoval mladým. Učil ich spievať staroslovienske piesne, modliť sa rôzne pobožnosti a v skromnom kaplánskom domčeku nacvičoval s nimi divadelné predstavenia. Často s nimi chodieval chytať ryby na Laborec a Cirochu. Jeho veľkým koníčkom bolo fotografovanie.
V dobe skúšky zostal verný gréckokatolíckej cirkvi, odmietol prijať pravoslávie napriek všetkému násiliu. Internovali ho v tábore nútených prác v Novákoch, odtiaľ bol premiestnený do Hlohovca, neskôr do sústreďovacieho tábora v Pezinku a do kláštora v Podolínci.
Keď boli sústreďovacie tábory likvidované, v roku 1951 bol vysídlený do Čiech. Na Štátnom majetku v Turnove sa stal kŕmičom kráv a ošípaných.
red
Názory
Premietanie filmu Zdenka a besedu s režisérkou absolvovalo 50 gymnazistov.
„Film Zdenka ma veľmi zaujal, nielen hranými scénami, ale najmä celkovou kompozíciou. O sestre Zdenke som toho veľa nevedela a tento film mi aspoň trochu priblížil jej obetavý a vzácny život,“ hovorí žiačka I. AG.
„Film sa mi veľmi páčil, hlavne preto, lebo ukázal vnútorný boj sestry Zdenky a to, že aj ona bola iba človek, no s Božou silou dokázala dlho znášať neľudské utrpenie,“ hovorí Eva z I. AG.
„So sestrou Kúšikovou som sa stretol už skôr na mediálnom školení u saleziánov v Žiline. Zaujali ma jej tvorba a prístup k mladým, ale aj celková práca s ľuďmi, ktorí účinkujú v jej dokumentoch. Sú veľmi prirodzení a spontánni. Po zhliadnutí dokumentu divák ostáva hlboko zasiahnutý a núti ho premýšľať a prehodnocovať svoje postoje k životu,“ myslí si maturant Richard.
rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
