Takmer o nich nikto nevie. Oni však usilovne trénujú trikrát v týždni v priestoroch Centra voľného času v Humennom a keď im financie dovolia, chodia si merať sily so svojimi slovenskými súpermi aspoň na súťaže do Giraltoviec, či iných miest. Pästiarov z Humenného vedie už 26 rokov kedysi vynikajúci boxer Jaroslav Macko. Rád odpovedal na naše otázky.
V Humennom nie sú ani základné podmienky na rozvíjanie boxu a predsa tu tento tvrdý šport už roky existuje. Ako tomu môžeme rozumieť?
- Dostal som informácie, že pokusy založiť klub boxu v tomto meste boli už v 60. rokoch, vraj sa to aj celkom dobre rozbehlo, ale entuziazmus nemal dlhé trvanie. Predpokladám, že nadšenci nenašli pochopenie a podporu.
Jednako, pamätníci hovoria, že ozajstný, mužský box Humenčania videli. A bolo na ňom plno.
- Problém je v tom, že Humenné síce má priestory na veľké boxerské predstavenie, ale nemá výbavu, teda špeciálne pódium so žinenkou a povrazmi. Áno, v 90. rokoch minulého storočia a tuším v roku 2002 sme zorganizovali takúto šou tri, či štyri razy. Ťahákom pre divákov bol náš exkluzívny boxer Fero Kasanič. Pódium a výbavu ringu nám požičali z Vranova n/T.
Zamilovať si taký tvrdý šport, ako je box, a zamilovať si ho na celý život, to dokáže iba silná nátura. Je Jaroslav Macko fanatik?
- Neviem, kde je hranica medzi záľubou a fanatizmom, ale páči sa mi viac slovo záľuba.
Vieme, že ste pri boxe už 46 rokov. Kedy si mladý chlapec povie, že chce byť boxerom?
- Do športovej haly ma za ruku priviedol môj starší brat Fero. Mal som vtedy 15 rokov a začínať s boxom v tomto veku je vlastne už neskoro. Ale aj tak som skúsil, na prvom tréningu mi sparingpartner rozmlátil nos, ale neodradilo ma to.
Začínali ste v Lokomotíve Košice. Kam všade vás zavial vietor s boxom?
- Ani v Loky som to nemal jednoduché. V ľahkej váhe do 60 kg boli okrem mňa ešte štyria boxeri, ktorí sa radili na popredné miesta na Slovensku. Na vojenčinu som narukoval do Dukly Bratislava a až v jej závere som nejaký čas pobudol v Skalici.
Cieľom každého pästiara je majstrovský titul. Podarilo sa?
- Veru, nepodarilo, ale mal som k nemu blízko. Na majstrovstvách Slovenska v Brezne som ľahko postúpil z vyraďovacích bojov i v semifinálovom zápase som uspel. Vo finále som boxoval s oddielovým kolegom a bývalým československým reprezentantom Františkom Kováčom. Po vyrovnanom boji sa rozhodcovia dlho radili, nakoniec vyhlásili za víťaza Kováča. Bol som teda vicemajstrom. Ferovi som to však nedaroval, po dvoch mesiacoch už v drese Loky som sa s ním stretol na turnaji v Košiciach a vyhral som pred uplynutím času v 2. kole r.s.c.
Vieme aj o reprezentačnom drese...
- Áno, boxoval som za Slovensko na viacerých medzinárodných turnajoch, na Veľkej cene Slovenska som bol tretí, boli aj iné úspechy. Chcem dodať, že som štartoval aj za Michalovce a kariéru som ukončil v Českých Budejoviciach.
Ukončil dosť skoro. Čo bola príčina?
- Dôvodom boli dochrámané zápästné kostičky na pravej ruke. Mrzelo ma to, veď som mal iba 25 rokov. Zdravie však bolo prednejšie.
Boxu ste sa však nevzdali...
- Nevzdal. Presedlal som na trénerskú stoličku. Do Humenného som prišiel v roku 1981. Rôznymi cestami som sa tu pokúšal založiť oddiel boxu, ale vždy ma odbili, že sa to tu neoplatí. Nakoniec sa mi zámer podaril vďaka pochopeniu vtedajšieho vedenia SOU stavebného. Od roku 1988 som dva roky v telocvični pri učilišti viedol záujmový krúžok boxu. Bol oň veľký záujem medzi chlapcami. Potom sme už štartovali pod menom TJ Športklub Humenné.
Máme informácie, že tréningy pod vaším vedením sú tvrdé a náročné. Prinášala námaha ovocie?
- Prinášala. V I. Slovenskej lige dorastu sme hneď na začiatku boli štvrtí medzi 20 oddielmi. Z majstrovstiev Slovenska a aj Československa prinášali chlapci medaily. Fero Kasanič to dotiahol najďalej. Bol majstrom Slovenska, reprezentantom, štartoval na ME i MS, získal titul profesionálneho majstra SR a tiež medzinárodného majstra SR. Úspechy v domácich i zahraničných ringoch žali aj ďalší naši pästiari.
A čo súčasnosť?
- Na tréningy do centra voľného času chodí 15 mládencov a jedna dievčina, gymnazistka Veronika Nováková. Sú usilovní, dosiahli už viaceré čiastkové úspechy. Štartujeme pod hlavičkou Box Club CVČ Humenné v Slovenskej lige dorastu, ale pre nedostatok financií nemôžeme cestovať na všetky turnaje. Bodovo sa napriek tomu držíme v hornej polovici tabuľky...
Čo robí na vašom tréningu Peter Šenky?
– Peter je kmeňovým boxerom extraligového Vranova, pochádza však z našej pästiarskej školy. Je 7-násobnám majstrom Slovenska, zúčastnil sa aj súťaže na majstrovstvách sveta. Nedávno sa vrátil z pracovného pobytu v Anglicku a hneď sa aj zapojil do prípravy v našom kolektíve.
O rovný týždeň (9. februára) budete mať 61 rokov. Baví vás to ešte?
– Že či. Rád som medzi mladými športovcami a ochotne im odovzdávam svoje dlhoročné skúsenosti. A tiež sa teším z každého ich úspechu.
Máte ešte nejaký boxerský sen?
– Jeden určite. Aby sme si pred domácim, humenským publikom zaboxovali, aby chlapci verejnosti ukázali, čo sa naučili, čo v nich je.
FAKTY
Najlepší pästiari z humenskej liahne
František Kasanič, majster Slovenska, reprezentant, štartoval na ME i MS, získal titul profesionálneho majstra SR a tiež medzinárodného majstra SR.
Richard Remeň, reprezentant, profesionálny majster Beneluxu.
Ján Futrikanič, Juraj Ondričko, Viliam Loda, Miroslav Dický, majstri a finalisti z majstrovstiev SR.
Peter Šenky, 7-násobný majster SR, účastník MS.
Úspechy humenských boxerov v roku 2014
Žiak Adrián Rak, majster Slovenska do 40 kg.
Mladší dorastenci: Samo Hrivňák a Patrik Kačmár (nad 80 kg), Tomáš Gaľa (do 54 kg) a Ján Rak (do 60 kg) výborné výsledky v lige, finalisti majstrovstiev Slovenska.
Starší dorastenci: Martin Jakubov, Marián Macej a Viktor Halagan bodovali v dorasteneckej lige.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
