Dvadsiateho piateho januára 1938 bolo v Humennom na oblohe vidieť polárnu žiaru. Hovorí o tom zápis v mestskej kronike. Podľa astronóma Michala Maturkaniča ide o jav v našich zemepisných šírkach vzácny, ale nie výnimočný. Sám pozoroval polárnu žiaru trikrát.
HUMENNÉ. Na zápis v mestskej kronike nás upozornil zberateľ pohľadníc Humenného Marián Haľko.
„Na tomto konštatovaní ma udivuje fakt, že z hľadiska časového ide o pomerne starú udalosť. Pretože takýto úkaz sa u nás dá pozorovať niekedy vzácnejšie, inokedy častejšie. Súvisí jednoznačne so slnečnou aktivitou,“ hovorí astronóm Michal Maturkanič z Vihorlatskej hvezdárne v Humennom.
Polárna žiara, aurora borealis a aurora australis, je svetelný úkaz, ktorý možno pozorovať v severných a južných polárnych oblastiach.
„Treba si uvedomiť, že ide o astronomicko–atmosférický úkaz. Jeho zdrojom je naša denná hviezda Slnko,“ hovorí Maturkanič.
Slnečná aktivita je charakteristická približne jedenásťročným cyklom. Od roku 1853 sa datuje táto cyklická aktivita.
„V súčasnosti sa nachádzame v dvadsiatom štvrtom cykle slnečnej aktivity. Znamená to, že počet škvŕn v najspodnejšej vrstve atmosféry Slnka, fotosfére, kolíše a v priebehu približne jedenástich rokov. Striedajú sa obdobia maxima a minima,“ vysvetľuje.
V maxime sa v tzv. slnečnom vetre uvoľňuje väčšie množstvo častíc.
„Sú to protóny, elektróny plazmy, ktorá je vyvrhnutá zo Slnka. Aj naša Zem je ich terčom, je nimi doslova bombardovaná. V období maxima je slnečný vietor silnejší, v období minima slabší,“ hovorí.
„Svieti“ prebytok energie
Žiarenie zo Slnka nie je len teplo a svetlo. Je to aj škodlivé, napríklad ultrafialové žiarenie.
Na jednej strane nás chráni atmosféra, ale hlavným ochranným štítom Zeme je jej magnetosféra.
Keďže častice slnečného vetra sú eletromagneticky vodivé, magnetosféra ich od Zeme odkláňa.
„Nie všetky. Prenikavejšie, silnejšie dokáže elektromagnetické pole zachytiť a po magnetických siločiarach putujú do oblasti magnetických pólov Zeme. Pri vstupe do atmosféry rýchlosťou 500 až 830 kilometrov za sekundu sa stretávajú s atomárnou molekulárnou skladbou našej atmosféry, kde prevláda v 78 percentách dusík. Kyslík tvorí 21 percent, zvyšok inertné vzácne plyny. Tieto častice dodajú atómovej skladbe energiu, ktorá elektróny dusíka a kyslíka presunie na vyššie energetické hladiny. Elektróny sa ale pomerne rýchlo vracajú späť a prebytok energie emitujú, teda vyžiaria. Tú vidíme na oblohe ako polárnu žiaru,“ vysvetľuje.
Polárna žiara je skutočné nebeské divadlo. „Niekedy vidíme celé farebné spektrum, od fialovej až po tmavočervenú.
Závisí to od toho, ako hlboko častice do atmosféry preniknú. Červenú a zelenú farbu vytvárajú emitujúce elektróny kyslíka, modrú a karmínovočervenú elektróny dusíka,“ vysvetľuje Michal Maturkanič.
kaz zvyčajne trvá desiatky minút, ba až hodiny a ponúka rôzne tvary: záclony, závoje či stĺpy.
Do karát nehrá svetelné znečistenie
Zápis o pozorovaní polárnej žiary v Humennom pokladá Maturkanič za absolútne reálny.
„Ja sám som za 38 rokov pôsobenia ako astronóm registroval polárnu žiaru v Kolonickom observatóriu dvakrát absolútne presne a s istotou a raz s neistotou vzhľadom na meteorologickú situáciu,“ dodáva.
Možnosti pozorovať polárne žiare je podľa neho určite viac, ale ľudia si ich jednoducho nevšimnú.
„Človek nepozerá na severnú oblohu každý večer. Navyše žiara musí byť výrazná a trvať dlhšie. V období maxima slnečnej aktivity je reálna možnosť pozorovať uvedený úkaz aj v našich zemepisných šírkach. Napríklad v roku 2003 pozorovali výraznú polárnu žiaru aj v Taliansku,“ dopĺňa.
Negatívnym fenoménom súčasnosti je tzv. svetelné znečistenie.
„Je to akoby siedma rana našej civilizácie. V minulosti sa na skutočnej tmavej oblohe dali prekrásne pozorovať hviezdy ako trblietajúce diamanty. Osvetlenie však neustále pribúda a dnes sú v noci mestá a krajiny doslova presvetlené. Možnosť pozorovať polárnu žiaru sa tak výrazne znižuje,“ uzatvára Michal Maturkanič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
