„S čím tak zavčasu po prázdninách prichádzaš za mnou, Leo? Azda ti niekto neublížil? Alebo si nebodaj znovu niečo vyviedol?“ zasýpala otázkami najvyššia autorita vzdelávacej inštitúcie mládenca.
„Nič také, pán riaditeľ. Prišiel som vás požiadať, aby bolo zadosťučinené spravodlivosti.“
„Je to také vážne? Potom ti budem napriek zaneprázdnenosti venovať pozornosť,“ zdvihol direktor hlavu sponad hŕby papierov na stole.
„O akú spravodlivosť žiadaš?“
Leonardo si odkašlal, dvakrát prestúpil z nohy na nohu a odvážne odrecitoval naučené: „Chcem, aby mi bola zhoršená známka zo správania.“
„Prosím? Zle som počul alebo sa mi sníva, Leo? Tridsať rokov som v pedagogickej praxi a ešte sa mi nestalo, aby žiak dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy žiadal pre seba zhoršenú známku zo správania...,“ čudoval sa prekvapený riaditeľ a ani sa len nesnažil skrývať rozpaky nad neobyčajnou situáciou.
„Áno, dobre ste počuli. Odpisujem úlohy, vysmievam sa dievčatám a urážam ich, učiteľkám odvrávam, ohováram ich, skrývam im triednu knihu, nadávam školníkovi, sypem soľ do polievok spolužiakom v jedálni, šikanujem chlapcov a tým, ktorí sa ohradia, dávam príučky. A to by ste ani nechceli počuť, čo zlé robím mimo školy...,“ vychrlil zoznam svojich hriechov Leonardo.
Riaditeľ sa párkrát poškrabal po lysine, zložil i nasadil si znovu okuliare a raz nevedel, čo má povedať.
„Ale veď tvoj otecko tu, no, niekoľko raz bol, všetko mi vysvetlil, každý tvoj prehrešok, no, usporiadal,“ hľadal s námahou slová.
„Veď to. Chodí sem, zahladzuje po mne stopy, dáva štedré sponzorské na školské akcie. Ale ja už nechcem byť ockov, mamkin jedináčik, synáčik pracháčov, čo má všetko, na čo si len spomenie. Chcem už byť samým sebou...,“ dotvoril svoju charakteristiku ôsmak.
Riaditeľ po tomto monológu Leonarda už načisto stratil reč. „Veď sa to všetko nejako urovná,“ vyjachtal prvý muž školy.
„A práve to nechcem. Ako iným, aj mne dajte to, čo si zaslúžim. Ináč porušíte Komenského a Makarenkove výchovné učenie, že odpúšťaním zo mňa lepšieho človeka neurobíte.“
Riaditeľ po poučke očervenel v tvári a mimovoľne si začal vreckovkou utierať spotené čelo.
Leonardo ešte z otvorených dverí dal za návštevou bodku: „A ešte, prosím, odkážte pani učiteľke, že z matematiky mám priemer známok 4, nech mi na vysvedčenie láskavo nedáva dvojku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
