Neskorá, šedivá a do hmly zahalená jeseň bola pre deda Mateja na šľaktrafenie. Ráno poriadil okolo chalupy, vysypal za hrsť zrna sliepkam, nakŕmil zajace i kozu, priniesol vodu vo vedre do kuchyne a hromadu suchých polien v košíku k piecke. A mal fajront. Potom už len sedel pri okne a pozoroval svet za ním.
So starkou Sidóniou si už dávno nemal čo povedať. Ich ranná komunikácia bola celé desaťročie rovnaká:
„Nakŕmil si chudobu, nakŕmil?“ opýtala sa Sidónia.
„Nakŕmil,“ odvetil Matej stroho.
„Priniesol si vodu, priniesol?“
„Áno, priniesol.“
„Nanosil si polená, nanosil?“
„Nanosil som, nanosil,“ zopakoval dedo Matej s dôrazom. Vedel, že už bude pokoj až do večera, lebo Sidónia neznášala, ak niekto posmešne narážal na jej dupľované slová.
Keď sa zvečerievalo, dedo Matej prehovoril: „Mala by si obrátiť sporivé vrecko spod vankúša. Vianoce idú!“
„Azda ich vidíš prichádzať, vidíš prichádzať?“ spýtala sa prekvapená Sidónia.
„Ale nie, nie, nevidím ich. Zato vidím Janča Bakuliara, ako z hory vlečie najkrajšiu jedličku. Ten sa ako zlodej nezaprie,“ vyjachtal najdlhšiu vetu dňa Matej.
„Aj ty by si mal, veru, mal doniesť,“ huckala na planý skutok Sidónia Mateja.
„Tak to teda nie. Ja horu nekántrim, hora mi je ako mať,“ zamudroval starček.
„Ty nie, teda nie. Iní kradnú, ozaj kradnú a majú sa dobre, ej, či sa majú dobre,“ nedala pokoj žena od piecky.
„Nechaj tak a obráť sporivé vrecko, nech vieme.“
Sidónia vysypala obsah vrecúška na stôl a porátala úspory. „Tristo tridsaťšesť eur a dvadsaťsedem centov, no, drobných centov,“ oznámila.
Potmehúd dedo Matej už vonku od kurína zavolal z mobilu vnukovi Christopherovi.
„Koľko, dedo?“
„Tristo tridsaťšesť eur,“ zopakoval naradovaný dedo, ktorý skoro každý deň si odoprel jeden eurik a plnil nimi sporivé vrecko a sľub vnukovi spred roka.
„Tak, za tie peniaze a ešte dve stovky od otca bude hromada girlánd, žiaroviek a svetelných pásov. Osvietime celú chalupu, dvor, sad a polovicu hory,“ uzavrel rozhovor mládenec.
Ak počas Vianoc alebo pred Novým rokom zavítate do našej dediny, nepýtajte sa, kde býva dedo Matej. Už zďaleka zbadáte jeho chalupu celú v žiare svetiel pod hýrivými farbami osvietenou horou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
