Slová ma živia i šatia a paradoxne sú to práve slová, ktoré sú mojou celoživotnou nočnou morou. Vlastne len niekoľko slov zložených do vety, ktorá ma doteraz mátala iba v súkromí.
Vysvetlím! Nikdy som nechápala, ako môže niekto hlucho a slepo veriť iba jednej strane, bez ochoty diskutovať a prijať argumenty protistrany. „Ale on povedal...“ je veta, pri ktorej rezignujem, prestávam diskutovať, dávam si čelom vzad a odchádzam plná sklamania a rozčarovania.
Stalo sa pred pár dňami
Dve babky pred poštou debatujú: „Šak vona tak dobre chce, i ceplo chce lacnejši, i vodu. A s tym volejbalom. Jak šumne hutorela. Vona by dala i zo svojich, ľem žeby bul dalej. A ten podnikatel nenažraty, co vun furt chce. Šak ju ma sluchac, kedz vona primatorka. Ne?“
Nedalo mi a opýtala som sa: „Tety, a vy ako viete, že ona je tá dobrá a všetci ostatní zlí?“
„... ale, vona tak povedzela! Šak hutorela u televizore, 3 raz som na ňu patrela, jak šumne hutorela.“
„A počuli ste aj druhú stranu? Volejbalistov myslím, že čo oni hovoria, prečo sa nevedia dohodnúť.“
„Ne! A naco? Šak vona povedzela šicko, jak je. Ja by popatrela i na nich, keby ich davali, ale nedavaju, ta ja znam čom?“
„Nie je správne robiť si názor, keď počúvate len jednu stranu,“ pokúšam sa o nemožné.
„Ale vona povedzela...“
„A noviny nečítate? S deťmi sa o tom nerozprávate?,“ nevzdávam sa.
„Novinky mam kupovac? Ta dze, dze. Ja čitam lem tote, co mi daju do schranky a tam tiš tak šumne pišu, co šicko vona išče zrobi, i ten aguapark, či co to, dzecom postavi. Ta, nebudzem kupovac novinky za pejdzešat centy, kedz patrim televizor a šicko znam.“
Hm... I tak še da, tety, i tak še da.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
