Korzár logo Korzár Horný Zemplín
Sobota, 22. február, 2020 | Meniny má Etela

Ivo Lebloch nechce darovaný čas márniť pozeraním do prázdna

Maľuje, píše poviedky, oživuje spomienky dávno minulé. Deväťdesiatjedenročný Ivo Lebloch.

(Zdroj: Csarpi)

Keď predal dom v Humennom, presťahoval sa k dcére do Víťazoviec. Maľuje, píše poviedky, oživuje spomienky dávno minulé. Deväťdesiatjedenročný Ivo Lebloch nechce len tak naverímboha prehajdákať „darovaný čas“ pozeraním do prázdna. Nestojí veľmi o publicitu, ale zisťuje, že je to príjemný pocit, ak sa niekto vážne zaujíma o jeho prácu.

Kedy ste začali maľovať?

Mal som asi deväť, či desať rokov, keď som potajomky vybral štetec a farbu, s ktorými môj otec maľoval, tiež ako amatér a v jeho neprítomnosti som domaľoval určité chúlostivé veci na jeho obraze. Nie, nevyťal mi pár poriadnych, hoci mohol, len mi dohováral tak dlho, že si to pamätám dodnes. Ale teraz už vážne! Pamätám si, že to bolo v lete roku 1949, keď som sa oženil, kúpil som si farby, štetce, plátno a začal maľovať. Čosi som odkukal od môjho otca, ale bolo to málo. Výsledky boli neveľmi veselé. Znechutený odložil som maliarske potreby na dlhší čas. A tak som sa sporadicky, s dlhšími či kratšími prestávkami, vracal k maľovaniu. Keď som sa presťahoval do Humenného, času na nezvyčajné hobby bolo viac. Deti odrástli a aj keď ma práca v zamestnaní bavila, rád som si nachádzal voľné chvíle. Vypĺňal som ich maľovaním, sem tam aj písaním a inými koníčkami. Veľmi dlho ma držalo fotografovanie, hudba. Som už takmer tridsať rokov dôchodca a najviac som maľoval práve počas tohto obdobia. A stále sa ešte zdokonaľujem.

Čo maľujete najradšej?

Najradšej živú prírodu. Vyhýbam sa portrétom. Aj veľkým obrazom. Raz ma prehovorila jedna známa, ktorá chcela mať svoj portrét dosť veľkých rozmerov. Venoval som mu veľa času, bolo to z protekcie. A keď som sa konečne osmelil odovzdať jej hotový obraz, ohúrila ma otázkou: „Počúvaj, Ivo, a kde je moja podoba s CC?“ Myslela tým Claudiu Cardinale, vtedy známu taliansku filmovú herečku, na ktorú sa vôbec, ale vôbec nepodobala. Odvtedy maľujem radšej kone, psy, vtáčiky a krajinky.

Spomínali ste maľovanie svojho otca. Lásku k umeniu ste teda zdedili?

Maľovanie ma chytilo, keď som ho ako chlapec videl u môjho otca. On tiež maľoval ako amatér, venoval tomu veľa času. Dlho som si myslel, že som zdedil niečo po ňom, ale na staré kolená si myslím, že nič nepríde v tomto odbore samo. Každý, kto chce maľovať, musí sa prehrýzť počiatočnými neúspechmi, musí byť pripravený, že to bude trvať dlho a že človek sa učí celý život a zomrie nedoškolený, nechcem povedať hlúpy. Snáď aj trochu talentu som zdedil, ale chuť maľovať určite. V nedeľu poobede sme museli zmiznúť z domu, lebo otec si rozložil maľovanie, pískal si pri tom známe piesne a maľoval a maľoval, pokiaľ ho tma nevyhnala. Až v dôchodku som prebral jeho maniere. Prvá skica je dôležitá, či ceruzou, či ľahkým štetcom, aj keď ju počas maľovania možno meniť. Nezriedka zahodím celý nepodarený obraz. Aj to sa stáva. Alebo ho odložím s tým, že sa k nemu vrátim. Maľujem olejovými farbami. Vlani v zime som skúsil aj akrylové, ale je to obtiažnejšie, lebo veľmi rýchlo schnú.



Čo vám maľovanie dáva a čo berie?

Jednoznačne mi maľovanie dáva možnosť zmysluplne využiť čas čakania na smrť, ktorému ako sebaklamu hovoríme zaslúžený odpočinok. Dožívam sa vysokého veku a bolo by proti môjmu osobnému presvedčeniu, len tak trestuhodne prehajdákať darovaný čas pozeraním do prázdna. Ľudovo povedané do blba. Neberie mi nič. Vlastne, zdanlivo mi neberie nič. Brávalo mi, keď som bol v zamestnaní, voľného času bolo málo, práce sme mali v socializme až nad hlavu, pracovali sme aj v soboty, aj nedele, ale vždy som si našiel toľko času, aby som naštartoval auto a vybehol za Porúbku na kopec, načrtol si na papier prírodu, brezy zošúverené mrazom, vtáčatká, ktoré si na mňa častou prítomnosťou zvykli, ba raz prišiel aj jazvec, ktorý bol plachý a nepostál, aby som ho mohol umiestniť do môjho skicára.

Taký aktívny senior ako ste vy, je dnes trochu exotické. Nachádzate pochopenie pre svoje aktivity vo svojom okolí?

Ja už som raz taký a tak ma aj moji blízki vnímajú. Celkom prirodzene. Ako keď ma dcéra volá k obedu: „Poď sa najesť!“ Uznám, je tu trocha čudáctva mať takúto záľubu. Je to nezvyčajné medzi tunajším pospolitým ľudom. Koľkokrát sa zastavili pri mne ľudia, najmä hubári. Postáli, pokritizovali, ukázali svoje vedomosti, pospomínali známych maliarov, niektorí aj poúčali. Najbližšie okolie si však rýchlo zvyklo, že dedo Ivo maľuje. Keď som predal dom v Humennom, žijem u dcéry vo Víťazovciach, pod lesom. V zime obdivujem sýkorky, ako sa priživujú na slanine, často priletí aj väčší vták, straky, brhlíky, starí známi aj z ďalekej Porúbky. A tak očakávam netrpezlivo koniec zimy, kedy priletia šibké lastovičky, bociany a oznámia, že jar je tu ! A tým nastáva pre mňa opäť čas maľovania.

Milujete maľovanie, ale ešte radšej píšete ...

Skladám čriepky spomienok svojho života. Približujem to, čo cítim, vnímam, dešifrujem prežité, spomínam na veci a udalosti dávno minulé. Všetko, o čom píšem, sa stalo, všetko som to prežil. Jediné, čo si želám je to, aby čítanie tešilo ľudí aspoň tak, ako mňa písanie.

Úryvok z poviedky Iva Leblocha

Bolože to nadávok a vyhrážania.

Vtedy som počul prvý raz nemeckú nadávku „Schweinehund“, teda sviňopes, aj v takejto situácii, keď išlo o krk, mi to bolo smiešne, ako asi by takéto zviera vyzeralo.

Uškrnul som sa.

Myslel som si, že ma udrie, zbadajúc môj úškrn, ako udrel mamu, ale neudrel. Bol príliš započúvaný do maminho neustále opakovaného: strelné zbrane nemáme. Myslel som, že jej opäť jednu vrazí, aby ju zastavil. No prestala sama a udivene sa obzerala okolo seba.

Vtedy som si pomyslel, že ak mamu alebo mňa udrie, odhryznem mu ucho alebo nos, čo bude bližšie.
Až tam vedie mladícka nerozvážnosť vo vyhrotených situáciách. Bolo to pevné rozhodnutie.

Dnes by som to už neurobil. Mám iný rozum a nemám zuby.

Pýtal som sa sám seba, kedy skončí tento výsluch, kedy prestane klásť nezmyselné otázky.

O ničom som nevedel, nič som nemohol prezradiť.

Mala by preňho význam vynútená odpoveď, hoci nepravdivá?

Kto ho vie! Asi išlo iba o násilie, o vzbudenie strachu, vedel som si to predstaviť. O uplatnení pravidla tvrdej ruky sme už čo – to vedeli.

O osude môjho otca som si nerobil ilúzie, vo všeobecnosti sme o nemeckých zverstvách vedeli, aj keď nie všetko.

Všetko sa však raz skončí, ako tento záťah a tento výsluch ...

Foto k článku: Csarpi

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  2. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  3. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  4. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  5. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  6. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  7. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  8. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  9. Darujte od srdca pre rozum
  10. Vysoké školy: Ako poslať prihlášku a koľko za ňu zaplatíte?
  1. Tipy na darček pre krstniatko
  2. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  3. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  4. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  7. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  8. Ktorá farba je tá tvoja?
  9. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  10. ... viac ako vzdelanie
  1. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 15 940
  2. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 9 211
  3. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 7 058
  4. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 5 613
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii 5 367
  6. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 4 926
  7. SME proti extrémizmu na školách 4 783
  8. Darujte od srdca pre rozum 4 670
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 4 472
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 4 450

Neprehliadnite tiež

Chaos v majetku mesta: Pozemky zaberajú susedia i podnikatelia. Neplatia nič

Na parcelách stoja desaťročia cudzie budovy, dvory i záhrady.

Na mestských pozemkoch v širšom centre sa nachádza časť krčmy a jej celá letná terasa.

Nadané deti sa snažili zaujať speváčka i molekulárna biologička

V Prešove pokračujú v spovedaní nevšedných hostí.

Klub nadaných detí Prešov.

Rustikálny alebo formálny? Vyberte si z ponuky interiérových štýlov

Rozumieť dizajnu je vždy lepšie ako ho kopírovať.

Minimalistický dizajn. Vyznačuje sa jednoduchosťou, symetrickosťou a minimom dekorácií.
Ak bude balkón zariadený ako pokračovanie izby, byt bude pôsobiť priestrannejšie.

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľubomír Galko a ostatní odídenci zo SaS, ktorí momentálne pôsobia v Demokratickej strane, po tom, ako podporili otvorenie mimoriadnej schôdze.
Komentár Zuzany Kepplovej

Ľudské práva podľa Roberta Fica

Šéf Smeru to už dáva na Vaského.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Píše Zuzana Szatmáry

Dva roky po vražde: My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali

Pred zákonom si musíme byť rovní.

Daňové priznanie typ B

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop