Odmalička túžila byť detskou lekárkou. V profesionálnom živote mala šťastie na dobrých učiteľov, v osobnom na životného partnera. „Som šťastná, že môžem robiť prácu, ktorá ma nielen živí, ale aj napĺňa. Prajem to všetkým ľuďom,“ hovorí Mária Vasilová, primárka Novorodeneckého oddelenia Nemocnice Andreja Leňa v Humennom. Aj napriek dlhoročným skúsenostiam a pracovným úspechom sa drží pri zemi a tvrdí, že sa stále treba učiť od lepších. Najradšej relaxuje v prírode alebo s knihou. O sebe hovorí, že vie odpúšťať a nič v živote neľutuje. „Nič by som nemenila. Všetko bolo tak, ako malo byť,“ hovorí uznávaná a obľúbená pediatrička, ktorú odborná verejnosť zaradila medzi TOP lekárov na Slovensku. Nedávno ju za vysokú profesionalitu ocenili Purpurovým srdcom.
Na konte máte už viacero ocenení. Beriete to ako zadosťučinenie za dlhoročnú prácu?
Človek má šťastie vtedy, keď môže robiť prácu, ktorá ho nielen živí, ale aj napĺňa. To je môj prípad. Som v práci spokojná, šťastná, prežívam pekné i smutné chvíle. Každému by som dopriala šťastie pracovať o odbore, o ktorom si myslí, že je preň stvorený, že doňho dáva nielen rozum, ale aj srdce. Ak to tak je, každý si potom zaslúži ocenenie.
Vždy ste túžili stať sa detskou lekárkou. V roku 1973 ste nastúpili na detské oddelenie humenskej nemocnice a ostali tam dodnes.
Vždy som chcela pracovať s deťmi. Novorodenecký úsek bol vtedy súčasťou detského oddelenia a jeho vtedajší primár Ivan Mocák vycítil môj záujem o túto problematiku a tak akosi prirodzene ma posielal pracovať aj na novorodeneckú izbu. V decembri 1982 sa v Humennom vytvoril pri detskom oddelení úsek pre nedonosené deti a jednotka intenzívnej starostlivosti, kde som pracovala najprv ako ordinárka a po vzniku samostatného novorodeneckého oddelenia 1. novembra 1994 ako primárka. Súčasťou oddelenia bol úsek fyziologických novorodencov, úsek patologických novorodencov a jednotka intenzívnej starostlivosti. Táto štruktúra v podstate funguje dodnes.
Spomenuli ste primára Mocáka...
Je veľmi dôležité, do akého kolektívu mladý lekár príde pracovať, aký má vzor, čo ho naučia. Na pána primára Mocáka spomínam dodnes. Dal mi krídla, dovolil mi, aby som sa mohla realizovať, zavádzať nové metódy, pravdaže pod jeho vedením. Naučil ma precíznosti, ľudskej pokore. A nesmiem zabudnúť ani na zástupkyňu primára Martu Haffnerovú. Od nej som sa priučila rozhodnosti, akčnosti a razantnosti. To sú moji učitelia, ktorí mi dali aj kus svojho srdca. Verím, že aj mne sa podarilo preniesť niečo na mojich spolupracovníkov nielen po odbornej, ale aj po ľudskej stránke. Človek by sa mal vždy učiť od tých, ktorí vedia viac a malo by ho to motivovať k lepším výkonom. Prešla som všetky dobré pracoviská na Slovensku, v Česku i v Európe. Bola som v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, Nórsku. Všade som sa snažila niečo nové naučiť a niečo nové získať, čo by sme mohli uplatniť v našej práci. A nezanedbateľné sú aj ľudské kontakty. Doteraz mám na mnohých pracoviskách vynikajúcich priateľov a pravidelne sa stretávame.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
