Ako malý chcel byť kuchárom, ale vie si predstaviť aj to, že by sa uživil ako fotograf, keďže rád fotí. Učaroval mu však úplne iný svet. Svet duchovný, ktorý sa mu stal povolaním na celý život. Známym sa stal až dokumentárnym filmom Marka Škopa o obci Osadné. Na začiatku vôbec nevedel, kde sa táto dedina nachádza, dnes ju už pozná takmer celý svet. Aj vďaka nemu. Peter Soroka je pravoslávnym duchovným v obciach Osadné a Hostovice. Pochádza zo Svidníka, kde chodil na strojársku učňovku. Tá však bola len akousi dočasnou náhradou pre duchovne založeného chlapca. Už odmalička túžil stať sa kňazom, čo sa mu splnilo štúdiom na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Bol tam šéfredaktorom fakultného časopisu. Po rokoch driny sa dočkal vysviacky, ktorá ho postavila pred hotovú vec. Stať sa duchovným otcom dediny „Pánu Bohu za chrbtom“. Išiel do toho a zbalil rodinu.

Čo pre vás znamená viera a kde bol prvý impulz stať sa kňazom?

– Narodil som sa rodičom po desiatich rokoch manželstva. Rodičia žili dlhé roky na Ukrajine, avšak bezdetní. Až keď sa vrátili na Slovensko, narodil som sa ja. A som rád, lebo ak by som sa narodil tam, nikdy by som nespoznal túto krásnu krajinu. Bol som takým vymodleným dieťaťom. Paradoxne si ma vymodlila babka, ktorá ma neskôr vychovávala. Práve ona mi do vienka zapriala, aby som sa stal kňazom, keď ma priviezli z pôrodnice. Bolo to zvláštne, ale už vtedy tam bol ten prvý impulz. Stále som bol vychovávaný v cirkvi, i počas komunizmu. Viera preto zohráva v mojom živote veľmi významnú úlohu. Dokonca až tak, že počas strednej školy som sa nevedel dočkať, kedy sa dostanem na bohosloveckú fakultu a budem študovať to, čo ma naozaj baví, a čomu som sa chcel celý život venovať.

Byť kňazom je celoživotná práca. Čo vám to dalo a čo vzalo?

– Nikdy som nechodil ako mladý po diskotékach, nebavilo ma to. Venoval som sa skôr duchovnej činnosti. Som konzervatívny v tomto zmysle, ale na druhej strane, tiež som mal svoje sny. Chcel som byť aj hercom a splnilo sa mi to v dokumente Osadné. Teraz, keď nad tým tak uvažujem, mohol som byť niekým iným, ale zisťujem, že toto je pre mňa to najlepšie. Napríklad počas štúdia som bol na výmennom pobyte v Srbsku s ďalšími dvoma kamarátmi. Tam sme navštevovali historické kláštory. Tieto pobyty nám úplne zmenili naše životy, veľa nás naučili, hlavne kultúre, cirkevnej histórii a umeniu. Ale zažili sme i ťažké časy, bombardovanie v Srbsku v roku 1992. To bola vec, ktorá nás zocelila. Pretože človek, ak počuje o vojne, je to iba nekonkrétne, ale ak vo vojne ste, ak vám lietajú nad hlavou lietadlá a vidíte bombardovanie mesta, to sú veľmi silné zážitky. Ak vám ide o život, viete viac prežiť tú vieru.

– Mojím snom bolo navštíviť svätú horu Athos v Grécku. Je úchvatná. Bol som tam a napísal som o tom aj cestopis. A určite sa chystám toto miesto navštíviť znova, ale chcel by som ísť niekedy do Jeruzalema – Svätej zeme. To je môj cestovateľský sen. Ostatné sny sa viažu s Osadným. Chcel by som, aby sme tu mali kláštor, monastir, také turisticko-duchovné centrum s informačnou kanceláriou a možnosťou ubytovania, ale tiež úzkokoľajný vláčik, ktorý by vozil turistov z pohraničných oblastí Poľska až ku krypte, respektíve slovenských turistov k náučnému chodníku za dedinou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín