Ani dva týždne po tom, čo koncom leta stará Zaštopkaná z 1. poschodia umrela, nemal kto pozametať pred vchodom do bytovky.
Prerokovali sme teda nepríjemnú záležitosť s plnou vážnosťou na lavičke oproti a keďže Lörinc spravidla všetkých prekričí, dostal právo urobiť záver schôdzky.
Lörinc teda poveril všetkých prítomných úlohami a sám seba menoval za koordinátora v predmetnej veci. Druhý i nasledujúce dni sme iniciatívne konali.
Dve baby išli za primátorom, aby situáciu pred naším vchodom bezodkladne riešil. Ďalšie dve navštívili direktora mestských služieb hlavne s cieľom vyskúmať možnosti dlhodobého poverenia jednej alebo dvoch osôb z verejnoprospešných prác, aby pred vchodom pravidelne upratovali.
Mne sa ušlo najhoršie. Mal som pozháňať poslanca zodpovedného za našu ulicu, konkrétnejšie za náš bytový dom a ešte presnejšie za náš vchod.
Nikto mi však nevedel povedať, ktorý z tých dvanástich v našom obvode to je. Nič sa nedalo robiť, musel som osobne za každým.
Poslanec – lekár mal napratanú čakáreň pred ambulanciou, preto som jeho návštevu radšej vypustil.
Podnikateľ – poslanec ma odbil slovami: „Tááák, na takéto debility ja nemám čas, kámoš!“
Nepochodil som ani u ostatných. Riaditelia organizácií a vedúci úradov sa vyhovorili na pracovnú zaneprázdnenosť a vyťaženosť, jeden bol na pracovnej ceste v Bruseli, iný v Spojených štátoch, neviem ktorý s frajerkou na dovolenke na Havaji.
Niekoľko dní sme Lörincovi nosili iba samé zlé správy. Skľúčený z organizačného neúspechu ma požiadal, aby som išiel aj za dvanástym. Urobil dobre.
Laco, majiteľ jedinej reštaurácie na sídlisku a angažovaný poslanec zároveň, ma vypočul, ponúkol kávou a potešil. „Tu máš novú metlu a kýbel z môjho skladu, viac pre teba nemôžem urobiť. Len pamätaj, idú voľby, komu máte dať svoje hlasy!“
„Metlu a vedro by sme mali,“ konštatoval na lavičke už lepšie naladený Lörinc, „treba nám však niekoho, kto zastúpi nebohú Zaštopkanú.“
Riešenie sme našli už za tmy. Starať sa o čistotu pred vchodom bude osoba, ktorá sa nasťahuje do voľného bytu po Zaštopkanej.
Čakali sme s nádejou takmer dva mesiace. Na naše nemalé sklamanie sa na 1. poschodie nasťahovala Lacova dcéra. Taká namyslená fiflena, horenos.
Keď nás zbadala na lavičke oproti, prihovorila sa: „Čo tu tak podaromnici vysedávate, dedkovia! Nevidíte, aký je pred vchodom bordel? Tak s tým niečo urobte!“
Od tohto dňa sa pri upratovaní striedame – ja s Lörincom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
