Pred stáročiami ju k nám priniesli Tatári. Voľakedy sa v Kolonici pestovala na každom gazdovstve a rusínsky kraj preslávila tatarčanými pirohami. Za malý zázrak ju pokladá aj Jozef Chomanič z Kolonice.
KOLONICA. Pestuje ju už od roku 1989.
Voľakedy sa tatarka v Kolonici pestovala na každom gazdovstve. „Po roku 1976, keď extravilán obce zabral štátny majetok, sa pestovanie plodín stiahlo do intravilánu. Tu sa našlo miesto len pre zeleninu, tatarka ostala minulosťou,“ hovorí Jozef Chomanič.
Pohánku priniesli do Európy Tatári. „Každý vojak mal na sedle priviazané vrecko s pohánkou. Keby sa náhodou stratil od regimentu, aby mal obživu. Keďže Tatári boli pohania, po slovensky sa plodina nazýva pohánka, my Rusíni jej hovoríme tatarka,“ vysvetľuje pestovateľ.
Pohánka sa v minulosti vďačne striedala na poli so zemiakmi, pšenicou a kukuricou ako plodina, ktorá vylepšovala štruktúru pôdy. Ľuďom slúžila na obživu.
Blahodarné účinky
S pestovaním pohánky začal Koloničan Jozef Chomanič náhodou, pred 25 rokmi.
„Dozvedel som sa, že pohánka obsahuje vitamín P, takzvaný rutín, ktorý rekonštruuje cievny systém onkologických pacientov po chemoterapii,“ hovorí.
„Pohánka pomohla aj mne. Už 15 rokov som onkologický pacient. Nehovorím, že ma zachránila, ale pomáha mi,“ priznáva.
Pohánka pomáha aj pri celiakii, lebo pohánková múka neobsahuje lepok.
Ďalším plusom pohánky je šupka. Obsahuje veľa enzýmov, pomáha pri trávení. „Keď meliem pohánku na múku aj so šupkou, v múke sa nachádzajú pomleté šupky ostré ako žiletky. Slúžia na čistenie tráviaceho traktu. Čo sa zachytí v tenkom a hrubom čreve, šupka jednoducho „vyšmirgľuje“,“ vysvetľuje pestovateľ.
Za tatarku sú Jozefovi Chomaničovi vďačí vysídlenci z okolia Stariny. „V tom kraji bola tiež rozšírená a ľudia ju pestovali. Tatarčané pirohy sú rusínskou špecialitou,“ dodáva.
Pri pestovaní pomáha technika
Pohánka je náročná na pestovanie. Pestuje sa v nadmorskej výške nad tristo metrov. „Výnosy nie sú také vysoké ako u pšenice. Najvyšší výnos z hektára je 10 metrických centov, teda jedna tona. To ale musí byť úspešný rok,“ hovorí Chomanič.
Kým pestoval pohánku len pre svoju potrebu, stačilo mu namlátiť sto kíl. „Keď som videl, že ľudia majú záujem, zasial som viac, namlátil som tristo kíl. Keď bolo aj pol tony málo, zasial som viac. Dnes sejem minimálne dva hektáre, aby som mal dve tony,“ dodáva.
Donedávna ručne kosil, ručne mlátil. Keďže chlapi pomreli a ostali len mláťačky, ktoré nemá kto obsluhovať, zabezpečil si kombajn.
„S investíciou mi pomohol starší brat, ktorý je agronóm. Spolupracujeme. Doťahujem čistenie. sušenie. Rozširujem plochy i produkciu. Pestujem ju na južných i severných svahoch, na brehoch, na rovných poliach. Záujem o ňu stúpa. Ľudia si uvedomili, že tatarka je iná ako pšenica,“ vysvetľuje.
Tatarčaný med je najdrahší
A aby kladov pohánky nebolo málo, Jozef Chomanič pridáva ešte jeden. „Tatarka je veľmi vďačnou plodinou pre včely.
V Kolonici má jeden včelár dvesto včelstiev, pasie ich na tatarke. Včely produkujú tatarčaný med, ktorý je najdrahší zo všetkých. Jeho cena je štyri až päťkrát vyššia ako obyčajného medu,“ uzatvára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
