V rôznych lokalitách Humenného fotografka, výtvarníčka, muzeoedukologička a kurátorka sninského kaštieľa Daniela Kapráľová zavesila na „ukrižované stromy“ venček. „Chcela som im vzdať úctu,“ hovorí. Radnica tvrdí, že na plastiky z kmeňov stromov negatívnu reakciu nezaznamenala.
HUMENNÉ. Plastiky zo zrezaných kmeňov stromov sa začali v meste objavovať na jar tohto roka.
Nachádzajú sa na viacerých miestach, napríklad v parku pri Karpatii, na Duchnovičovej, Sokolovskej, Třebíčskej, či Ulici dargovských hrdinov.
S iniciatívou prišiel miestny rezbár Vladimír Kužma. „Chodím po meste, vidím, ako režú stromy, a hovorím si, že s tým treba niečo robiť. Rozmýšľam ako skrášliť okolie, urobiť radosť ľuďom a tak i zlé obrátiť na dobré,“ povedal vtedy pre náš týždenník. Podobné plastiky z kmeňov stromov videl na internete.
„Oslovil nás so žiadosťou, aby sme stromy zrezali v určitej výške nad zemou. Aby z nich potom mohol motorovou pílou vyrezať plastiku,“ reagoval riaditeľ Technických služieb Milan Kuruc. „Nebol dôvod nevyhovieť mu,“ dodal.
Hovorkyňa radnice Michaela Slivková Kirňaková uviedla, že mestský úrad nezaznamenal ani jednu negatívnu reakciu na plastiky.
„Naopak, obyvatelia už pri podaní žiadosti navrhujú, aby bol kmeň stromu využitý týmto spôsobom. Napríklad topoľ na Třebíčskej ulici,“ povedala v máji tohto roka. Ten sa začal meniť na plastiku, aj keď neskôr z kýpťa stromu vyrástli vetvy a upozornili na to, že strom „žije“.
Píly nedajú stromom zostarnúť
Humenčanka Daniela Kapráľová je presvedčená o tom, že takýto prístup k stromom je prejavom neúcty, necitlivosti a nevšímavosti. V dušičkovom období na plastiky pripevnila venček.
„Vzdala som takto úctu všetkým ukrižovaným stromom v meste a ospravedlnila sa im za bezduchú, konzumnú spoločnosť. Títo darcovia kyslíka tu boli dávno pred nami a po celý čas nám slúžili a slúžia. No už nezomierajú postojačky. Píly im nedajú zostarnúť a paradoxne, bez stromov sa staroby nedožijeme ani my,“ povedala.
Upevnením venčeka na strom vzdala úctu prírode a umeniu. „Veniec, symbol kruhu, ktorý nemá ani začiatok ani koniec, má ochrannú funkciu pred zlom, ktoré do vnútra nemôže vojsť,“ uviedla.
S verejným priestorom citlivejšie
Ako ďalej dodala, chcela tiež upozorniť na fenomén verejného priestoru, s ktorým by mesto malo narábať citlivejšie.
„Je mi smutno, že kompetentní v našom meste nereflektujú na odbornú verejnosť, keď sa rieši estetizácia verejného priestoru. Pamätám si, že niekedy to mal na starosti fundovaný architekt mesta. Teraz máme kultúrnu komisiu,“ povedala Kapráľová.
„Verejný priestor je spoločensky veľmi citlivým fenoménom. Preto treba dbať na transparentnosť v nakladaní s ním a viesť spoločensky širší diskurz o jeho premenách,“ uzavrela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
