Marián Haľko sa pre pohľadnice naučil esperanto

Mariána Haľka poznajú nielen ako bývalého pracovníka v školstve, ale aj ako zberateľa pohľadníc Humenného.

Sedemdesiatročného humenského rodáka Mariána Haľka poznajú v meste nielen ako bývalého dlhoročného pracovníka v školstve, ale aj ako zberateľa pohľadníc Humenného. V zbierke má 500 kusov starých a nových pohľadníc Humenného. Najstaršia o 15 rokov prekročila storočnicu. Pred rokmi sa dokonca kvôli nim naučil esperanto.

HUMENNÉ. Bez zveličenia možno povedať, že Marián Haľko má najväčšiu zbierku pohľadníc Humenného na Slovensku, možno i v Európe.

„Či aj na svete, to neviem. Radšej sa držme len toho, čo sa dá overiť,“ reaguje so smiechom na otázku, či môžeme preskočiť aj na kontinenty.

Dopisoval si s celým svetom

K zbieraniu pohľadníc ho podnietil otec, filatelista. „Našiel som nejaké pohľadnice v otcovej pozostalosti. Často som chodieval do Košíc, kde som na Dominikánskom námestí na blšáku od starých babičiek pokúpil ďalšie. Zbieram už vyše štyridsať rokov,“ hovorí.

V začiatkoch boli objektom jeho záujmu zemepisné pohľadnice z celého sveta. Špecializoval sa na ostrovy a štadióny. Až potom sa „vrhol“ na staré Humenné.

„Dopisoval som si so zberateľmi z celého sveta. Bol som členom brnianskeho spolku Orbis pictus, zberateľov pohľadníc. Naučil som sa esperanto, a tak som sa dorozumieval so svetom. Voľakedy bolo ťažko získať pohľadnice, ľudia necestovali. Dnes si na internete nájdete všetko. Aj priekupníkov, ktorí skupujú to, o čo je záujem, a potom umelo zvyšujú ceny,“ hovorí zberateľ Haľko.

Nedávno naďabil na starú pohľadnicu Humenného za 100 eur. „Je to dosť, ale už som dal aj viac. Keď niečo hľadám a veľmi chcem...,“ obhajuje zberateľskú vášeň.

Najstaršie sú okienkové

Starých pohľadníc Humenného z monarchie a prvej republiky je síce menej, ako napríklad Bardejova či Michaloviec, ale je ich pomerne dosť.

„Asi 208. Najstaršia je z roku 1899. Novších, povojnových je tiež asi toľko. Tie mám všetky. Už rok žiadna nevyšla,“ hovorí.

V začiatkoch vydávania boli pohľadnice tzv. okienkové. Na prednej strane sa nachádzalo niekoľko záberov, tam sa písal aj text.

Adrese bola vyčlenená celá zadná strana pohľadnice. Hovorí sa tomu dlhá adresa. Tak to bolo do roku 1905.

Často vychádzali pohľadnice s tým istým záberom, líšil sa len vydavateľ, farebné odtiene. Zvlášť sa cenia tzv. oživené pohľadnice s ľuďmi v dobovom oblečení na záberoch.

Pán Haľko má v zbierke tiež pohľadnice, ktoré zachytávajú boje na Kalvárii, požiar kaštieľa. Raritou sú socialistické nepodarky so zábermi z iných miest.

Je ešte zopár pohľadníc, ktoré pánu Haľkovi v zbierke chýbajú. „Viem asi o desiatich, dvanástich. Z niektorých si urobím sken, aby som ich mal aspoň v takej podobe,“ hovorí.