Aljašský malamut Nero sa stal absolútnym víťazom

Malé, veľké, huňaté, krátkosrsté, čistokrvné i krížence. Také boli psy a psíky na desiatom ročníku obľúbenej akcie Človek, pes a kôň v Snine.

Viac ako inokedy platilo, že najlepším priateľom psa je človek.

SNINA. Okrem poslušnosti súťažili domáci miláčikovia so svojimi majiteľmi aj v jedení a žraní. A samozrejme o titul najsympatickejšia dvojica.

Človek z taniera, psík z misky. Človek čokoládové guľôčky, psík granuly. Takáto výzva čakala na ôsmich súťažiacich, ktorí sa prihlásili do súťaže v jedení a žraní. S dobrotami sa bolo treba porátať v čo najkratšom čase, ľuďom pomáhala aj fľaška vody. Publikum povzbudzovalo, snažili sa malí aj veľkí.

Najrýchlejšou trojicou sa stali Michal Derenin a sedemročný kríženec Bak, Martin Demčák a päťročný rotvajler Aro a Silvia Kandrová a trinásťročný kríženec Ficko.

Kto vyzeral najlepšie

O najsympatickejšej dvojici rozhodovali svojimi hlasmi diváci. Samotnému hlasovaniu predchádzala promenáda všetkých súťažiacich . Presne 51 dvojíc sa zo trikrát prešlo v kruhu, aby zhovievavému oku diváka nič neušlo.

Do džínsov vyobliekaná trojročná yorkshirská teriérka Mia a Kevin Vegh obsadili piate miesto, tesne za deväťročným nemeckým špicom Piťom a Tamarou Haničákovou. Tretie miesto si vyslúžil dvojročný anglický buldog Emil a Eva Cichovičová. Druhé miesto obsadil trojmesačný kavalier Nela a Miloš Komár.

Palmu víťazstva prisúdili diváci poldruharočnému aljašskému malamutovi Nerovi a Miroslavovi Rosičovi. Od druhého miesta ich delilo neuveriteľných 32 bodov.

Prítulný ako mačka

Rešpekt vzbudzujúci Nero je podľa slov jeho majiteľa dobrák od kosti. „Je prítulný ako mačka. Je mierumilovný, nebreše. Pustí každého do dvora. Niekedy je na škodu, že nezabreše,“ hovorí Miroslav Rosič zo Zemplínskych Hámrov.

Nero totiž býva v dome a jeho úlohou je na pol úväzku aj strážiť. Na súťaž prišila okrem pána Miroslava aj manželka Gabriela a dcéra Emka. Nero je miláčikom rodiny a len čo do nej pribudol, stal sa jej členom. „Vyžaduje si veľmi veľa pohybu. Chodíme do lesa, na prechádzky, denne aj tri kilometre,“ hovorí majiteľ. Nero zožerie mesačne tridsať kilogramov granúl, pred zimou zmohutnie a na jar „púšťa“ srsť.

Nijakú mimoriadnu opateru nevyžaduje. „Len veľa lásky,“ tvrdia majitelia. „Vždy sme túžili po psovi a teraz sa nám túžba splnila. Je to náš prvý pes,“ dodávajú.

Anička Veghová a Mia. Aj keď nevyhrali, veľmi sa snažili.