Pestovanie zemiakov vo veľkom je v Hornom Zemplíne dávno minulosťou. Drobní pestovatelia sú však v každej dedine. Druhý chlieb, ako sa zemiakom hovorí, je stále v kurze.

HORNÝ ZEMPLÍN. Podľa Štatistického úradu SR sa dnes v regióne pestujú zemiaky na 230,6 hektára.

Božena Matošová zo Zemplínskych Hámrov pestuje zemiaky už vyše štyri desaťročia. „Odkedy som sa vydala,“ hovorí.

Zemiaky s rodinou sadili v záhrade pri dome i na poli v dedine.

„Približne na desiatich ároch. Skúšali sme všelijaké odrody. Dakedy som musela dokúpiť neskoré zemiaky. Vždy sme rátali tak, aby nám vydržali cez zimu, od roka do roka. Voľakedy sme chovali domáce zvieratá, tak sme potrebovali zemiaky aj pre ne. Dnes sadia moje deti s rodinami. Ja už toho toľko nepotrebujem,“ dodáva.

Myši, hraboše či škodcovia, proti ktorým sa v ostatných rokoch každoročne bránili postrekom, neboli nikdy veľkou hrozbou. „Veru si nepamätám žiadne mimoriadne zlé roky, žeby sa ničoho neurodilo. Také neboli,“ spomína pani Božena.

Ani robota okolo zemiakov nebola vraj ťažká. „Keď sa robilo ručne, tak sme sa narobili. Ale boli sme mladší a viac sme vládali. Teraz pomáhajú stroje,“ dodáva. Bez zemiakov si svoj jedálniček predstaviť nevie.

„Zemiaky sú naším druhým chlebom. Dakedy boli ľudia len na zemiakoch a kapuste. A mlieku od kravy,“ uzatvára.

Zlaté časy zemiakov sú za nami

Pestovanie zemiakov vo veľkom je v bývalom Humenskom okrese dávno za nami, hovorí Jana Špuntová, riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Humennom.

„Dnes pestujeme podľa štatistického úradu SR v regióne 230,6 ha zemiakov, z toho 33,95 ha skorých zemiakov a 196,65 ha ostatných konzumných zemiakov,“ uvádza.

V Humenskom okrese je to 6,95 ha skorých, 86,15 ostatných; v Sninskom 24,8 ha skorých, 50,1 ostatných a v Medzilaborskom 2,2 skorých a 60,4 ha ostatných konzumných zemiakov.

Plochy sú u jednotlivých pestovateľov na výmerách 0,2 až 0,8 hektára. „Ide zväčša o súkromné osoby. Z registrovaných poľnohospodárov alebo fyzických osôb, ktoré sú aj poberateľmi dotácií, pestuje zemiaky 20 – 30. Aj oni pestujú len na malých výmerách do 1 hektára,“ dopĺňa riaditeľka Špuntová.

Hektárové úrody sa u nás pohybujú okolo 18 až 20 ton z hektára. „Tento rok boli úrody o približne 20 percent nižšie, pri neskorej výsadbe ešte viac. Takže po prepočte vychádza tohtoročná produkcia zemiakov v regióne Humenné na približne 3 220 ton,“ hovorí.

Čo bráni pestovaniu vo veľkom

Pestovanie zemiakov vo veľkom v našej zemiakarskej oblasti skončilo z viacerých dôvodov. Hlavným bola ekonomická nerentabilita, vysoké straty krádežami, nárast cien vstupov, ale aj obmedzenia používania chemických prípravkov na ošetrenie pri pestovaní a po zbere.

„Na Slovensku je napríklad zakázané používanie prípravkov proti klíčivosti. Náklady na hnojenie a ošetrenie zemiakov sú veľmi vysoké, preto ich pestovatelia minimalizujú na 2-3 ošetrenia. V iných krajinách sa zemiaky ošetrujú chemicky skoro každé dva týždne a po zbere sa ošetria ešte proti klíčivosti a dotácie sú vyššie ako u nás. Preto sú v našich marketoch dovezené zemiaky také pekné a cenovo lacnejšie,“ vysvetľuje Špuntová.

„Dotácie na pestovanie zemiakov pred pár rokmi boli u nás príspevkom na plodiny na ornej pôde. Táto dotácia už však niekoľko rokov nie je,“ uzatvára.

Glosa: Čipsiáda

Nuž, za mojich detských čias sme o čipsoch ani nechyrovali. Zemiaky, či bandurky sme „brali“, potom varili, dusili, vyprážali, pasírovali, piekli v pahrebe. Robili sme z nich placky, lokše, plnili sme nimi pirohy. Do hustej kapustovej polievky nám ich babička nakladala naberačkou, aby sme mali kopčeky, vlastne najlepšie kopce. Hotové Vysoké Tatry.

Zemiakové brigády mali svoje čaro a zemiaky nikdy neboli podpultovým tovarom. Vždy ich bol dostatok a nikdy sa nám neprejedli. A zrejme neprejedia, veď mladí si čipsy vziať nedajú. Aj keď ich najprv treba pozbierať na poli...

jo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín