Zástavu Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Brekove skúmali odborníci a dostala sa do knihy Slovenské insígnie. Dnes visí na obecnom úrade a pripomína zlaté časy dobrovoľného hasičstva v obci. Neoficiálne založenie Dobrovoľného hasičského zboru v Brekove sa datuje až do roku 1921.
BREKOV. Oficiálny rok založenia DHZ je 1927. Na oslavy desiateho výročia zboru udelili zástavu, alebo ako jej vtedy hovorili „hasičský prápor“.
V minulosti bola umiestnená na poprednom mieste v rímskokatolíckom kostole, dnes visí na obecnom úrade.
„Zakladatelia dobrovoľného hasičského zboru na žrď zástavy pribíjali pliešky s menom a číslom. Veľkosť plieška závisela od výšky vkladu do zboru. Sú tam takmer všetky brekovské rodiny a každá sa pýšila plieškom. Vtedy to bola otázka prestíže,“ hovorí starosta Brekova Peter Mihaľko (nez.).
Brekovská zástava má na reverze vyobrazeného svätého Floriána, patróna hasičov s textom Bohu na slávu, blížnemu na pomoc.
„Skúmali ju odborníci a dostala sa do knihy Jána Marcinka Slovenské insígnie,“ dodáva starosta.
O zbore je pamätnica i kniha
Brekovský DHZ sa môže pochváliť aj dobre spracovanou históriou. Na webovej stránke obce sa nachádza pamätnica k 50. výročiu založenia zboru z roku 1977.
Jej zostavovateľmi sú Anton Jacina, Jozef Olejár a Jozef Brach. Obálku navrhol maliar Milan Mihaľko.
O tridsať rokov neskôr vydal Alfonz Porvažník publikáciu Míľniky brekovského hasičstva.
V obci oživili dobrovoľný hasičský zbor vlani.
„V tomto roku sme založili okrem dobrovoľného hasičského zboru aj obecný hasičský zbor z poloprofesionálov. Má zatiaľ 11 členov. Dobrovoľný zbor má aktívnych 40 členov. Máme tri družstvá: muži, dorastenci a dorastenky,“ dodáva starosta Mihaľko.
Zaujímavosti
O dobrovoľných hasičochDHZ bol oficiálne založený v septembri 1927 a mal 34 členov. Jeho prvým veliteľom bol Ján Valiga, ktorý v tejto funkcii zotrval až do roku 1948, jeho zástupcom bol Pavol Ambro a tajomníkom Šafránek, vtedajší notár.
Po založení DHZ bolo potrebné starať sa okrem iného aj o to, aby v prípade požiaru obec mala dostatok studní s dostatočným množstvom vody. V potoku bolo treba vyhotoviť nádržky na vodu, ktoré mali byť stále naplnené. V čase sucha mala byť pri každom stavenisku, kde nebola studňa, nádoba s takým obsahom vody, čo by stačil na zdolanie začiatku ohňa. Pri každom stavenisku museli byť aj požiarne rebríky, dlhé háky a vedrá. Verejné budovy mali byť opatrné aj bleskozvodmi.
Výzbroj hasičského zboru tvorila dvojkolesová ručná striekačka (šikalka), zakúpená v roku 1929. Postupne k základnej výbave zboru pribudla štvorkolesová ručná striekačka, hadice, pre ktoré bol postavený sušiak z dreva. Striekačku obsluhovali dve mužstvá a ťahali ju kone, ktoré poskytovali gazdovia, majúci konské poťahy. Po druhej svetovej vojne bol na tri roky povereným kočišom Juraj Orendáč.
Konským poťahom sa však striekačka ťahala len do inej obce. Ak bol požiar priamo v obci, požiarne mužstvo ju rýchlo odtiahlo na miesto požiaru. Požiar sa v obci ohlasoval volaním „horí“ a špeciálnym zvonením zvona na veži kostola. Hasiči ho ohlasovali aj trúbením. V tej dobe bol trubačom Ján Dzvoník, po ňom túto funkciu prevzal Pavol Šovar.
V roku 1934 mal zbor 32 členov. V roku 1937 sa konali oslavy 10-ročného jubilea založenia hasičského zboru, pri ktorom sa mu dostalo veľkého uznania a bol mu udelený „hasičský prápor“. Pri týchto oslavách na priečelie kostola, oslavujúceho 70. výročie postavenia a posviacky, vyložil hasič Michal Porvažník sedemdesiatkilogramovú sochu sv. Floriána, patróna hasičov, z 18. storočia.
Pôvodne sochu vlastnil gróf Andrássy. Ten ju daroval bývalému brekovskému učiteľovi Štefanovi Berleckému. Jeho vnučka Marta Berlecká rozprávala, že svojho času pána učiteľa Berleckého aj so žiakmi pozval gróf Andrássy do humenského kaštieľa. Deti spevom po slovensky a po maďarsky i svojimi vedomosťami grófa veľmi nadchli. Učiteľovi sa odmenil zlatým prsteňom a sochou sv. Floriána. A pretože socha bola veľká a do bytu pána učiteľa sa nehodila, venoval ju brekovskému kostolu.
ZDROJ: MÍĽNIKY BREKOVSKÉHO HASIČSTVA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
