Invenčný názov výstavy vZorka maľby nie je len samoúčelná hra so slovami. Za poldruha desaťročia prešla dlhú cestu.
HUMENNÉ. Výstava vo Vihorlatskom osvetovom stredisku je súčasťou projektu Otvorený priestor 5/Open space 5, ktorého je pravidelná účastníčka.
„Ide o prierez mojej tvorby, odkedy som na vysokej škole začala vážnejšie maľovať, až po dnešok. Všetky vystavené diela spája iba autorka. S kurátorom výstavy Petrom Markovičom sme ich vyberali podľa intuície, podľa priestoru,“ hovorí maliarka Zora Varcholová.
Továreň a cementáreň
Ťažisko výstavy tvoria nateraz posledné obrazy. „Éterické obrazy s desivými názvami Cementáreň, Továreň. Toto je vyslovene krásna maliarska štruktúra. Možno je to sezónny, možno životný trend, ale v každom prípade skôr než ostré architektonické videnie dominuje práve mäkké, éterické, koloristické a veľmi decentné farebné ladenie maľby. Vo svojej téme došla maliarka k nečakanému vyústeniu. Naznačuje to, že dozrieva,“ hodnotí kurátor Peter Markovič.
Varcholovú označuje za jeden z talentov, ktorý vyrástol na „maliarsky požehnanom území medzi Michalovcami a Humenným“.
Oceňuje jej bezprostredný vzťah k priestoru, v ktorom sa narodila a žije. „Tento kraj má v očiach i srdci. Priemysel v krajine vníma ako vizuálny objekt, ako niečo, čo je hodné výtvarného záujmu. Nesiaha po niečom, čo je ľúbivé. Hľadá v krajine svoj zmysel, lásku, ktorú preciťuje, ponúka týmto spôsobom. Pri tejto téme odkrýva aj svoje výtvarné lásky. Pracuje rada s valčekom, so štruktúrou,“ dodáva kurátor.
Opustené priestory vyvolávajúce pocity samoty, melanchólie, zemitá, utlmená farebnosť. Odrážajú životnú fázu, v ktorej sa autorka nachádzala?
„Potrebovala som zmeniť farebnosť. Je to aj témou. Sivé obrazy sú cementárne a tam sa ani inej farby nežiada. Možno sa podvedome odrazilo moje životné obdobie na farebnosti, ale momentálne mám jedno z lepších období, takže možno v budúcnosti môžeme očakávať aj ružové obrazy,“ hovorí Varcholová s úsmevom.
Maľuje a aranžuje slobodne
Cesta, ktorú za poldruha desaťročia prešla a v tvorbe ponúka návštevníkom výstavy, bola podľa jej slov veľmi dlhá.
„Prešla som pádmi aj vzostupmi. Každá chyba človeka posilní a posunie ho vyššie,“ myslí si.
Pôsobila ako výtvarná pedagogička, viedla tvorivé dielne pre deti, dokončila magisterské štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici, profesionálne sa venovala aranžérstvu.
„Rada aranžujem tak, ako maľujem: slobodne, bez obmedzení, bez požiadaviek a kritérií. Najviac ma teší, keď mi pri práci na zákazku niekto povie: urob to tak, ako chceš ty. Vtedy sa mi robí najlepšie,“ vysvetľuje.
Na otázku, či má dostatok tvorivej slobody, odpovedá bez zaváhania: „Áno, určite.“
Zmena bude inšpiratívna
S celou rodinou sa sťahuje do Svätého Jura. „Veľmi sa teším, lebo ako každá zmena, aj táto bude určite inšpiratívna a bude pre mňa znamenať nové námety a inšpiračné zdroje,“ hovorí s nadšením.
Na západ Slovenska ju odvádza viac možností pre umelca. „Bola som tu chvíľu nezamestnaná, pracovala som na vlastnú päsť. Vzdávam hold všetkým podnikateľom – živnostníkom na východe, lebo je to tu veľmi náročné. Dostala som ponuku pracovať v Bratislave, tak to idem skúsiť. Uvidím, či tam namútim vodu,“ hovorí mama 8-ročného Zorana a 6-ročnej Vesny.
„Bude to pozitívna zmena a verím, že nás všetkých obohatí. A napokon, stále sa máme kde a ku komu vrátiť. Humennému dávame do videnia, nie zbohom. Humenné je moje rodisko a vždy tu budem doma,“ dodáva.
Na novom mieste nezostane bokom od občianskych aktivít. „V Jure žije väčšia komunita ľudí, ktorí riešia občianske problémy. Pridám sa, keď bude treba. Ale určite nebudem v Jure samozvanou aktivistkou a nebudem sa báť vyjadriť svoj názor. Mám to v krvi,“ uzatvára Varcholová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín