Brekovský hrad obnovujú aj zahraniční dobrovoľníci

Zo Španielska, Taiwanu, Ruska, Francúzska, Belgicka a Rumunska prišli mladí dobrovoľníci.

Zo Španielska, Taiwanu, Ruska, Francúzska, Belgicka a Rumunska prišli mladí dobrovoľníci, aby pomohli pri obnove Brekovského hradu v Humenskom okrese. Priviedla ich zvedavosť, túžba po poznaní a zážitkoch. Všetci sú na Slovensku po prvýkrát.

BREKOV. Dobrovoľníci pracujú na hrade už šiesty rok. V tomto roku je pracovný turnus po prvýkrát dvojtýždňový.

Zúčastňujú sa na ňom siedmi zahraniční a dvaja slovenskí dobrovoľníci. Pracovať začali v pondelok.

„Máme odkryté tri archeologické sondy. Počítame, že nám pomôžu urýchliť práce na nich. Nejde o odbornú činnosť, len nenáročné pomocné práce: kopanie, prenášanie kameňov, preosievanie zeminy a hľadanie artefaktov. Ich úlohou je tiež očistiť od sutiny priestranstvo nádvoria v hornom paláci,“ vysvetľuje koordinátor projektu a riaditeľ Združenia na záchranu Brekovského hradu Stanislav Macinský. Dobrovoľníci pracujú denne šesť hodín a za dva týždne urobia kus práce.

Okrem práce čaká na zahraničných dobrovoľníkov aj sprievodný program: spoznávanie okolia, miestnej jaskyne, návšteva humenského kaštieľa, Zemplínskej šíravy, túra na Jasenovský hrad, splav riek.

„Pripravujeme národné večery. Mladí navaria národné jedlo, spievajú alebo púšťajú piesne. Som zvedavý, ako si s tým poradia chlapci,“ dodáva Macinský.

Lístok na vlak si vypýtal po slovensky

Belgičanovi Romainovi Rousseauovi trvala cesta na východ Slovenska týždeň. Cez Nemecko sa dostal do Česka a napokon na Slovensko. Vlak kombinoval so stopom a novú získanú skúsenosť si pochvaľuje.

„Nemám peňazí nazvyš. Momentálne som nezamestnaný. To je však len jedna z príčin. Chcel som spoznať krajinu, ľudí, prírodu, najmä Tatry,“ hovorí 21-ročný Romain.

Ako sám hovorí, väčšinou sa dorozumieval rukami a na papier písal názvy miest, pochytil však už prvé slová zo slovenčiny. „Prosím, jeden lístok do Humenného,“ hovorí s úsmevom, ako si na stanici v Žiline poradil. „Ľudia sú tu veľmi milí a ústretoví. Prihovárajú sa mi, hoci ničomu nerozumiem,“ dodáva.

Na Slovensku a vôbec vo východnej Európe je po prvýkrát. Preto pri výbere miesta rozhodovala hlavne zvedavosť. „Nikdy som v krajinách východnej Európy nebol. O Slovensku som vedel len to, že hlavné mesto sa volá Bratislava. Zaujímam sa o históriu a historické pamiatky, preto ma táto práca zaujala,“ uzatvára.

Pre zahraničných dobrovoľníkov je Slovensko „exotika“

Pre študentku architektúry Taiwančanku Huang Yu – Ching je Slovensko veľkou neznámou a ako hovorí dobrodružstvom.

Vyštudovaný právnik Cristian Capisizu z Bukurešti prišiel do Brekova autom z Holandska, kde teraz pracuje. „Som na prázdninách. Keďže pracujem hlavou, vítam možnosť pracovať rukami. Práca vôbec nie je náročná. Páči sa mi tu,“ hovorí.

Budúca lekárnička z Barcelony Anna Argenté si našla dobrovoľnícku prácu na Brekovskom hrade cez internet.

„Povedala som si prečo nie. Nikdy som tu nebola. Dozviem sa niečo nové o krajine, ľuďoch. Je to pre mňa nová skúsenosť.“

Majú smelé plány

Na hrade pracuje od začiatku júla 23 zamestnancov, z toho dvadsiatka z minulého roku. Zo „starej partie“ je aj Brekovčan Vincent Demeter. Ako vyučený murár má na starosti murovanie vonkajšieho 40-metrov dlhého múru, ktorý bude v budúcnosti slúžiť aj ako zábradlie. „Sme dobrá partia. Práca ma baví. Škoda, že je len na pol roka,“ hovorí Vincent, ktorý po práci v textilnej fabrike zakúsil aj prácu v práčovni v Anglicku.

Obnovovacie práce na hrade pokračujú už šiesty rok. V tomto roku plánujú domurovať obvodový múr, dokončiť prvú bránu. „Domurovali sme spadnutú časť prednej brány, strieľne pre delá sú podopreté dubovými trámami, každý s váhou 170 kilogramov. Podlahu nádvoria horného paláca vyložíme kameňom. Chceli by sme vyrobiť napodobeninu dela a pod hradom postaviť drevený domček, kde by sme uložili a vystavili archeologické nálezy. Zhotovili sme aj drevené lavičky na sedenie. V tomto roku osadíme na hrade ešte jednu informačnú tabuľu,“ dopĺňa Macinský. Hoci projekt, podporený ministerstvom kultúry v tomto roku končí, riaditeľ Združenia verí, že sa im podarí nájsť zdroje na pokračovanie prác. „Do štyroch, piatich rokov by sme práce dokončili. Hrad by tak vydržal niekoľko desaťročí,“ dodáva.