STAKČÍN, HABURA. Lesy v regióne horného Zemplína majú nového obyvateľa. Šakala obyčajného zlatého videli poľovníci v Zboji, Habure a údajne i v Sukove. Po prvýkrát ho našli minulý rok v auguste v Brekove.
Do našich končín sa dostal pravdepodobne z Maďarska alebo Ukrajiny.
Rozoznať šakala obyčajného zlatého od líšky a vlka možno už na prvý pohľad podľa jeho vonkajších znakov.
„Predovšetkým je zavalitejší ako líška, má o niečo dlhšie nohy a má podstatne kratší a pomerne tupo zakončený chvost dlhý do 30 centimetrov. Boky tela má šakal zlatožlté, široký pás na chrbte má tmavý, temer čierny a prechádza až na koniec chvosta. Spodok tela, najmä brada, hrdlo, brucho a vnútorná strana stehien sú biele,“ hovorí Martina Vlasáková z Národného parku (NP) Poloniny v Stakčíne.
Práve ona spoločne s manželom v minulom roku v auguste našla pod brekovským kameňolomom pri štátnej ceste uhynutého šakala. „Mladú samicu pravdepodobne zrazilo auto,“ hovorí.
Prvý nález v Poloninách
Uhynutú šakaliu samicu našiel v júni tohto roka pri hospodárskom dvore v Zboji starosta obce Ladislav Ladomirjak, ktorý je poľovníkom.
„Ide o prvý dokladovaný nález tejto šelmy na území NP Poloniny a okresu Snina,“ zdôrazňuje Vlasáková.
Ako ďalej dodáva, z nálezu bola vyhotovená fotodokumentácia a odobratá lebka na jej ďalšie spracovanie a posúdenie hodnotiteľskou komisiou na chovateľskej prehliadke.
Zaujímavosťou je pravdepodobná príčina úhynu. Samici šakala upchali črevá igelitové tašky.
Foto: wikimedia/CC
Behá po haburských lúkach
Šakal behá aj po haburských lúkach. V polovici júna ho na lúkach juhovýchodne od obce pozoroval poľovník Michal Suchý.
O pár dní neskôr ho medzi štátnou cestou a Laborcom asi 150 metrov od dediny zbadal aj Miroslav Turok – Meceňo, poľovný hospodár miestneho poľovného revíra Stavlinec.
„Chlapi z družstva, ktorí chodili kosiť lúky, videli niekoľkokrát vždy predpoludním zviera podobné líške. Podľa opisu som predpokladal, že ide o šakala zlatého. Jeden exemplár som zastrelil v Afrike,“ hovorí skúsený poľovník.
Neskôr sa mu okolo ôsmej večer podarilo jedného zazrieť.
„Pravdepodobne je ich viac, lebo mali rôzne dĺžky chvosta. Škoda, že som pri sebe nemal fotoaparát. V našich končinách sme ešte šakala nevideli. Je to predátor a na drobnej zveri robí veľké škody. Poľovať naň možno od 1. augusta do konca februára,“ dopĺňa.
Podľa slov riaditeľa Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty Juraja Platka sa podľa neoverených informácií zdržiava šakal aj v okolí obce Sukov. „Šakal tu je, len uniká našej pozornosti, keďže má iný biorytmus,“ dodáva.
Šakal je „od susedov“
„Náš“ šakal môže podľa Martiny Vlasákovej pochádzať z Ukrajiny, prípadne z Maďarska.
„Na určenie šírenia šakala zlatého v území východného Slovenska by bolo vhodné vykonať výskum podobne ako v Maďarsku. Tam mal výskum tri úrovne: výskum počtu ulovených jedincov a zber vzoriek ako telá, kože, lebky, fotografie, výskum akustickou metódou a zapojením verejnosti formou dotazníka,“ dodáva odborníčka.
Šakal podľa jej slov predstavuje hrozbu pre pozemne hniezdiacich vtákov a drobných cicavcov, a preto môže ohroziť u nás chránené druhy.
„Pre človeka predstavuje rovnakú hrozbu ako napríklad líška, ktorá je prenášačom rôznych chorôb, najmä besnoty,“ uzatvára.
Kde je šakal doma
V Európe je domovom šakala jej juhovýchodná časť. Najpočetnejší a stály je na Balkánskom polostrove, najmä na severovýchodnom pobreží Jadranského mora v Chorvátsku a Albánsku, až po Stredozemné more v Grécku. Početne žije aj v južnom Rumunsku a v Bulharsku v oblasti Dobrudže.
„Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa rozšíril do Srbska a Maďarska. Podľa tamojších výskumov je šakal v krajine bežný dravec vyhlásený za invazívny druh. Výskyt šakala bol taktiež zaznamenaný na Ukrajine, Bieloruskou, Lotyšsku, Estónsku, najsevernejší v severnom Rakúsku, na Morave a na južnom Slovensku,“ dopĺňa Martina Vlasáková.
red
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
