Rieka Laborec nenesie meno po kňazovi, kniežati, kapitánovi či vojvodcovi Laborcovi. Vedecká jazyková história učí, že pôvod slova nemožno hľadať v legendách.
UDAVSKÉ. Legendy vedia pravde ublížiť, napísal našej redakcii dlhoročný stredoškolský profesor slovenčiny Michal Franko, člen Slovenskej jazykovednej spoločnosti a Spolku slovenských spisovateľov.
Bezprostredným impulzom na napísanie príspevku bolo odhalenie sochy kniežaťa Laborca v Habure.
„Podľa legendy, a z pokolenia na pokolenie stále živej tradície, rusínski dedinčania spájali pomenovanie rieky Laborec s menom kniežaťa Laborca. Dokedy bude legenda legendou, dokedy budú v legendách vymyslené rozprávania o historickej alebo ináč známej osobe či udalosti, dovtedy tento literárny žáner bude zaujímavý, ale málo reálny a pravdivý,“ píše Franko.
Uličný Laborca nespomína
„Náš popredný historik profesor Ferdinand Uličný, pôsobiaci niekoľko rokov na bývalej Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, vo svojej knihe Dejiny osídlenia Zemplínskej župy prináša o Habure iba stručné, ale spoľahlivé údaje. Vôbec sa nezmieňuje o kniežati Laborcovi. Pre Medzilaborce má iba konkrétny názov udaný zemepisnou polohou sídliska 'nad sútokom dvoch vetiev Laborca, ktoré vtedy pomenúvali názvami Veľký a Malý Laborec.' V písomnostiach od 16. storočia sa pravidelne vyskytuje v maďarskom fonetickom zaoblečení ako Pole Laborec i s ďalšími názvami – Kyslaborcz z roku 1543, Mezewbrod (1548), Mezewlabarcz (1548) alebo aj Myedzylaborcz,“ pokračuje Franko.
Téza, že rieka Laborec zdedila názov po významnej historickej osobnosti, po kapitánovi Laborcovi, kňazovi Laborcovi, či v Anonymnej kronike spomínanom vojvodcovi menom Laborc, ktorý obsadzoval Zemplín, je podľa Franka len „folklórnou záležitosťou“.
„A tiež nepodarenou fantáziou niektorých maďarských jazykovedcov, ktorí sa neštítili obliecť Laborec aj do maďarského jazykového rúcha: Laborcz, Laborc. Dnes už vedecká jazyková história učí niečo iné,“ píše.
Treba skúmať pôvod slova
Spoľahlivú etymológiu, teda pôvod názvu rieky Laborec, dáva podľa Franka univerzitný profesor Šimon Ondruš v diele Odtajnené trezory slov.
„V slove Laborec je pomenovací základ – alb - , ktorý u starých indoeurópskych slovanských predkov mal podobu – albh - čo znamená biely, svetlý. Profesor Ondruš uvádza, že aj u starých Nemcov bolo slovo Albiz, resp. elbiz, ktoré sa vzťahuje na rieku Labe, vo význame labuť, čiže veľká biela hus. O tom svedčí aj všeobecné podstatné meno odvodené od staroslovienskeho slova labonti, čo znamená labuť. Z tohto pôvodného slova máme dnes slovo labuť, v ktorom je aj základ názvu rieky Laborec, čiže bielej vody, resp. rieky,“ uvádza Michal Franko.
„Nuž, taká je pravda vedy, do ktorej nepatria nijaké hypotézy ani folklórne špekulácie. Legendy vedia niekedy pravde aj ublížiť,“ uzatvára.
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
