V Habure odhalili vyše päťmetrovú sochu kniežaťa Laborca

Vyše päťmetrová bronzová socha kniežaťa stráži rusínske obce na toku rovnomennej rieky.

Jedni ho považujú za legendu, iní za historickú osobnosť. Vyše päťmetrová bronzová socha kniežaťa Laborca „stráži” z Vŕšku nad obcou Habura v Medzilaborskom okrese rusínske obce na toku rovnomennej rieky. Vyše stovka obcí do podstavca vložila hrudy svojej zeme.

HABURA. Sochu kniežaťa Laborca slávnostne odhalili na Dňoch Habury a stretnutí rodákov počas sviatku Cyrila a Metoda na poludnie.

Zámer zvečniť nad obcou najstaršie známe rusínske (staroslovienske) knieža Laborec od minulého roku intenzívne uskutočňovali vedenie obce a miestna Nadácia drevený kostolík.

„Keď sme pred rokmi postavili drevený chrám svätého Mikuláša Čudotvorcu, položili sme si otázku, čo ďalej? Najprv sme chceli podobizeň kniežaťa vytesať z duba, ale Imrich Béreš, člen správnej rady nadácie, nás priviedol na myšlienku urobiť sochu z trvácnejšieho materiálu. Aby tu bola aspoň dvesto, tristo rokov,“ povedal starosta Habury Mikuláš Juščík (KSS).

„Nie som Rusín, ale Rusínov mám rád a mám medzi nimi mnoho priateľov. V roku 1869 uhorský cenzor po sčítaní obyvateľstva v Uhorsku počastoval Rusínov nelichotivým prívlastkom, že sú najlenivejší národ monarchie. Nech mu je odpustené, lebo veľmi sa mýlil,“ povedal pred odhalením sochy Imrich Béreš.

Rusíni sú preňho symbolom pracovitosti, srdečnosti, cieľavedomosti a hrdosti na príslušnosť k svojim koreňom.

Parametre sochy sú pozoruhodné

Socha akademického sochára Jána Ťapáka je z bronzu, vysoká 5,4 metra a váži takmer dve tony.

Stojí na 1,7–metrovom podstavci z prírodného kameňa a je dominantou Údolia kniežaťa Laborca. V podstavci sú vložené hrudy zeme zo 106 rusínskych obcí. Knieža je symbolom jednoty Rusínov.

Rusínske (staroslovienske) knieža Laborec, súčasník Svätopluka, vládol v 9. storočí veľkému užhorodskému kniežatstvu. V roku 903 ho porazili uhorské vojská. Podľa legendy ho zabili alebo popravili po vyhratej bitke pri prameňoch rieky Sviržava.

Iná verzia tvrdí, že knieža zo zúfalstva z nemožnej záchrany našiel smrť v prudkom toku rieky, ktorú na jeho počesť dedinčania neskôr pomenovali Laborec. Pri jej prameňoch je údajne aj pochovaný.

Žiť legendy je čarovné

„Od zadávateľov som dostal len indície, čoho by som sa mal pridŕžať. Aké sú atribúty oblečenia, vizáže. Kompozíciu uloženia figúry, meča, ruky, štítu som už tvoril sám,“ povedal sochár Ján Ťapák. Hoci o kniežati je informácií málo a mnohí tvrdia, že je len legenda, umelec v tom problém nevidí.

„Treba žiť aj svoje rozprávky, príbehy, legendy, lebo je to čarovné. Nevieme, či to naozaj tak bolo. Vieme však, že títo ľudia tu skutočne žili. My sme si ich takto uctili. Sochou, ktorá osloví ďalších ľudí, ich nasledovníkov,“ doplnil.

Knieža bol preňho veľkou výzvou. Pokladá ho za svoju doposiaľ najväčšiu a najlepšiu sochu. „Bola to skladačka, rozkladačka a znovu skladačka. Socha bola rozložená asi na päť častí: ruky, nohy, trup, plecia a hlava. Najprv bola konštrukcia vcelku, potom sa rozdelila, oplechovávala technikou zváraného bronzu. Keď boli všetky časti oplechované, dali sa dohromady. Nie každá socha sa robí jednoducho,“ dodal umelec.
Na odhalení sochy nechýbali historickí bojovníci v dobových kostýmoch či sokoliari.