Jednu ako svojbytný maliar a organizátor kultúrneho života, druhú ako mimoriadne úspešný výtvarný pedagóg. Pedagóg roka na Slovensku za rok 2009.

HUMENNÉ. Vo výstavných priestoroch Vihorlatského osvetového strediska vystavuje spolu so žiakmi svojej umeleckej školy.

„Deti mi dávajú ohromnú silu, ohromný náboj. Je pre mňa potešením vidieť, že deti chcú tvoriť, že sa im to páči a dokončená práca má určitú úroveň a kvalitu. Moja úloha učiteľa spočíva v tom, aby som viedol dieťa k tomu, aby prácu dokončilo a dokázalo si ju vážiť. Keď to dosiahne, mám z toho radosť i ja,“ hovorí Miroslav Capovčák o energetickej výmene medzi pedagógom a žiakom.

Ako slobodne tvoriť

Čistota a jednoduchosť detskej tvorby je preňho neraz inšpiráciou.

„Detská tvorba je taká čistá, pekná, jednoduchá. Už 'hotový' človek sa veľmi ťažko dokáže uvoľniť tak ako deti. Pri detských prácach kánon nie je. Práve deti môžu naučiť pedagógov uvoľniť sa, odísť od kánonov. Slobodne pracujú deti iba do veku 10 – 11 rokov. Potom nastáva obdobie, kedy chcú kresliť presne, realisticky a vtedy ich to musím naučiť. Keď sa to naučia, potom ich musím odučiť realizmu a vrátiť ich späť do polohy, aká bola predtým. Deti to však nechápu,“ hovorí skúsený pedagóg.

„Keď človek vníma realitu tak ako ju pozná, veľmi ťažko je abstrahovať ju. Je problémom uvoľniť sa a odosobniť Ale snažím sa. Hľadám niečo také, ako to robia deti,“ dodáva.

Na vlastnú tvorbu mu veľa času nezostáva. „Voľné dni a prázdniny. Cez týždeň sa nedá tvoriť. Veľa času mi pohlcuje príprava na prácu s deťmi. Musím rozmýšľať nad každou prácou ako ju dokončiť, ako deťom poradiť, čo urobiť, aby práca mala význam a zmysel,“ vysvetľuje.

Stále sa hľadá

Hoci Miroslav Capovčák aktívne tvorí už niekoľko desaťročí a rád experimentuje, spokojný so svojou tvorbou nie je.

„To nebudem nikdy. Stále sa hľadám, snažím sa objavovať niečo nové. Niekedy práve na základe detských výtvorov skúšam nové aj ja. V súčasnosti robím úplne abstraktné veci, používam netradičné materiály. Vraciam sa k obrazom, komponujem do nich niečo trochu reálne, snažím sa robiť farbami, ktoré reálne nie sú. Ostať stále pri jednom štýle je ubíjajúce,“ hovorí.

„Nechcem sa vracať späť k tomu, čo som robil pred 20 či 30 rokmi. Motív alebo téma môže ostať, ale skúšam ju urobiť celkom ináč,“ dodáva.

Zrelosť a múdrosť

Päť krížikov na chrbte i medzinárodné uznanie jeho pedagogickej práce zvádza k tvrdeniu, že Capovčák dozrel.

„Je to profesionálna deformácia, ale vždy keď žiaci odídu zo školy, myslím si, že tí čo prišli po nich, by to už mali vedieť. Potom sa pristihnem pri tom, že veď oni to ešte vedieť nemôžu. Moja zrelosť je v tom, že sa cítim voči tým, čo to nevedia, múdry,“ hovorí s úsmevom.

„Zrelosť spočíva aj v tom, že keď sa niečo pri učení nepodarí a neujme, viem nájsť inú metódu, ako vysvetliť potrebné. To, čo nevyjde, je najlepšie. V ňom treba hľadať východisko. Keď začíname práce, urobíme najprv škvrnu. Rozlejeme farbu a deti v škvrne pracujú. Musia tvoriť na základe toho, že sa nám niečo pošpinilo. Ale pošpinilo sa vedome.“

Pre radosť

S radosťou by sa ujal vyučovať aj dospelých. „Netreba učiť dospelých, že musia maľovať tak ako ja. Umenie pre ľudí, ktorí sa chcú učiť, by malo byť skôr hrou, zábavou,“ hovorí Capovčák.

„V umení ťažko povedať čo je správne a čo nesprávne. Umenie nemá prísne pravidlá. Musíte zvládnuť techniku maľby, naučiť sa, ako sa farby miešajú, nanášajú. Ako pedagóg hodnotím to, či viete narábať so štetcom alebo nie, či kompozične obraz nepadá, či je vyvážený. Všetko ostatné je už iba na základe vlastných pocitov.“

Fakty

Kto je Miroslav Capovčák

Sninský rodák Miroslav Capovčák vyštudoval odbor propagačnej grafiky na Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach a učiteľský odbor v kombinácii ruský jazyk – výtvarná výchova na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Žije a pôsobí v Michalovciach. V Rokytove pri Humennom pravidelne organizuje výtvarné plenéry a tvorivé konzultačné stretnutia.

V roku 2006 založil Súkromnú základnú umeleckú školu v Michalovciach so zameraním na kreatívne vyučovanie výtvarnej výchovy a prípravu žiakov na stredné a vysoké školy s výtvarným zameraním. Pôsobí aj ako lektor a porotca .

V pedagogickej praxi Capovčák zaznamenal so svojimi žiakmi výrazné úspechy v domácich i zahraničných súťažiach a výstavách na Slovensku, ale aj v Poľsku, Macedónsku, Bulharsku, Českej republike. Na svetovej výstave v Taiwane v roku 2008 získal najvyššie ocenenie - Zlatú medailu. Na medzinárodnej súťaži v Novej Zagore v Bulharsku v roku 2007 získal cenu pre najlepšieho pedagóga súťaže. V roku 2009 bol vyhlásený za Pedagóga roka v SR.

V autorskej maliarskej tvorbe preferuje portrét, krajinu a zátišie. Venuje sa aj monumentálnej tvorbe. Absolvoval niekoľko individuálnych a kolektívnych výstav na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku.

mm

Z tvorby. Najdôležitejšie je stále hľadať niečo nové.
Foto: jo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín