Turistické značkovanie na Slovensku má vyše 140-ročnú tradíciu. Prvé chodníky vyznačili v Štiavnických vrchoch a vo Vysokých Tatrách. Málokto však vie, že prvé turistické útulne mimo Tatier postavili na Morskom oku a pod Sninským kameňom. Zaslúžil sa o to gróf Sztáray.
HUMENNÉ. V jedinečnej knihe Arnošta Guldana, bývalého predsedu Klubu značkárov Slovenska, Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska sa zemplínsky región spomína niekoľkokrát.
„Kniha, ktorej vydania sa autor nedožil, je prvou publikáciou, v ktorej je spracovaná história turistického značkovania na našom území od jeho úplných začiatkov až po dnešok,“ hovorí Humenčan Michal Kirschner, dlhoročný turista a značkár.
Prvý značkovaný chodník bol okolo Sitna v Štiavnických vrchoch. Vyznačkoval ho Uhorský karpatský spolok ešte v roku 1860. Za zrod značkovania turistických chodníkov sa pokladá rok 1874 a miestom boli Vysoké Tatry.
Hneď po Tatrancoch
„Mimo tatranských sekcií treba spomenúť beskydskú sekciu, založenú v Užhorode, ktorá svoju činnosť zameriavala na pohorie Vihorlat. Tu za podpory grófa Sztáraya postavila v roku 1880 pri Morskom oku a pod Sninským kameňom dve turistické útulne, prvé turistické objekty na našom území mimo Vysokých Tatier. Sekcia vybudovala v roku 1881 chodník od Morského oka na Sninský kameň. Existuje dodnes,“ číta z knihy Michal Kirschner.
Po splynutí beskydskej a marmarošskej sekcie vznikla východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely.
„V roku 1883 vybudovala turistickú útulňu pod Vihorlatom. K nej o dva roky neskôr vyznačili turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku,“ informuje Kirschner.
V knihe je zobrazená aj dobová schematická mapa Užhorodu a Veľkého Berezného so sieťou značkovaných chodníkov Podkarpatskej Rusi.
„Cez Novú Stužicu viedol modrý chodník do Zabroďa. Červený chodník viedol z Malého Berezného do Ubli, na Morské oko, Vihorlat a na Sninský kameň,“ dodáva.
V knihe sa náš región spomína ešte raz. Sú v nej uverejnené humorné spomienky značkára Michala Kirschnera, pôvodne publikované v časopise Krásy Slovenska v roku 2003, o značkovaní v Poloninách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
