Šoféri, inžinieri, mechanici, technici, robotníci či krajčíri bez odborného hudobného vzdelania spájajú rusínsky folklór s popovou hudbou a hovoria si Rusínsky holosy. Chýr o nich už ďaleko prekročil rusínske humná a mediálnu slávu im prinieslo vystúpenie v televíznej speváckej súťaži.
HUMENNÉ. Prvé cédečko pod názvom Čom my Rusiny... nedávno uviedli do života na domácej pôde pred humenským publikom.
„Vznik telesa, paradoxne, podmienili nezhody v predošlom súbore. Vyčlenili sme sa, vyčistili. Fungujeme už tri roky,“ hovorí umelecký riaditeľ, dirigent i textár Kristián Huňara zo Stakčínskej Roztoky.
Medzi najstarším a najmladším je takmer 50 rokov
V súbore účinkuje 25 spevákov a hudobníkov. Najmladší je 21-ročný harmonikár Jakub Hromada, najstarší má 68 rokov.
Inžinieri, mechanici, technici, šoféri, krajčíri, strážnici, robotníci i dôchodcovia sú bez odborného hudobného vzdelania, a ako sami hovoria, spievajú hlavne pre radosť.
Pochádzajú z piatich okresov severovýchodného Slovenska – z Humenného, Sniny, Medzilaboriec, Stropkova a Svidníka. Schádzajú sa raz, dvakrát do týždňa na nácvik v Jasenove, kde ich prichýlil tamojší starosta.
Piesne z krajov, kde Rusíni žijú
Jadro poldruhahodinového repertoáru súboru tvoria rusínske piesne zo všetkých regiónov, kde Rusíni žijú - z Podkarpatskej Rusi, Poľska, rumunského Maramureša, Srbska až po Starú Ľubovňu.
„Vyhľadávam staré rusínske piesne. Tri mi zaspievala moja takmer deväťdesiatročná babička. Tá ich pozná od svojej starej mamy. Aj ľudia z našej 'okolici' ma oslovujú a ponúkajú staré zabudnuté, vari dvestoročné piesne,“ hovorí Kristián Huňara, ktorý má v súbore na starosti hudbu, aranžmány piesní aj ich textovanie.
„V kultúre som bol činný od útleho detstva, hral som, spieval, recitoval. V minulosti som mal vlastnú kapelu a myšlienka vytvoriť spevácky súbor driemala vo mne veľmi dlho,“ vysvetľuje.
Piesne, ktoré súbor spieva, sú spojením folklóru s popovou hudbou. Nebráni sa ani slovenským, českým a poľským piesňam. Chlapi si pokojne nasadia čierne okuliare a „dajú“ rock and roll s vtipným rusínskym textom.
Národná hrdosť
Titulná pieseň prvého CD nosiča Kristiána Huňaru Čom my Rusiny... je „obrodenecká“. Pred siedmimi rokmi bodovala na festivale vo Svidníku.
„Minule som išiel po Snine a počujem, ako mladému chlapcovi zazvonil mobil. Zvonením boli prvé takty mojej piesne. Veľmi ma potešilo, že oslovila aj mladých ľudí a že i toto je cesta, ako im pripomenúť vlastnú národnosť,“ hovorí Huňara, ktorého prebudenie patriotizmu k rusínskej národnosti podľa vlastných slov zasiahlo až v dospelom veku.
Holosy sú vlastne hlasy
V minulom roku absolvovali Rusínsky holosy 38 vystúpení. Chlapi prekročili rusínsky región a účinkovali aj v Košiciach, Sobranciach, vo Východnej, v Bratislave, v Poľsku, Srbsku či Maďarsku. Na pracovnom stole im leží pozvánka od rodákov z amerického Pittsburghu.
Mediálnu slávu im prinieslo účinkovanie v televíznej speváckej súťaži.
„Vzbudili sme tam rozruch. Koučovia sa obávali, ako by zvládali ukočírovať dvadsať chlapov. Napokon sme do ďalšieho kola nenastúpili. Svoje zohrala aj finančná stránka a pracovná zaneprázdnenosť chlapov,“ približuje účinkovanie v X- Factore Huňara.
„Českej redaktorke som musel vysvetliť význam slova holosy. Nevedela, že v preklade sú to vlastne hlasy,“ uzatvára.
Súbor je stále otvorený
„Sme veľmi dobrá partia. Pre chlapov je náročné skĺbiť spev so živiteľskými povinnosťami. V tom je jediný problém. Srdce nám bije pre hudbu a spev, preto to ide,“ hovorí technický riaditeľ súboru Michal Choma.
Vyštudovaný inžinier v súbore aj spieva. Súbor je podľa jeho slov stále otvorený a ovládanie rusínčiny nie je podmienkou. „Pieseň zblíži každého,“ dodáva.
Druhý nosič je vraj už na obzore. Prvé cédečko uviedol do života Ján Pľuta kamienkami a šampanským. Na záver si so súborom zaspievali Mnohaja, blahaja lita aj poslucháči z obecenstva. Pravdaže, postojačky.
Prvé cédečko. Do života ho uviedol Ján Pľuta.
Po vystúpení. Do škatule od topánok putovali čierne okuliare a hrebene, na ktorých hrali.
Uvoľnenie. Hoci chlapi trému nemali, po vystúpení rozdávali úsmevy štedrejšie.
Na pamiatku. Podpis pre fanúšika.
Cédečko. Nesie názov po titulnej piesni Čom my Rusiny...
Publikum. Nechalo sa strhnúť. Škoda len, že sa netancovalo. Foto k článku: Jana Otriová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
