Úspešná žiačka sa chce so základnou umeleckou školou rozlúčiť recitálom. Ostane po nej prázdna stolička primária v akordeónovom orchestri školy.
HUMENNÉ. Na treťom ročníku medzinárodnej akordeónovej súťaže v Ostrave hrala Monika vo štvrtej vekovej kategórii od 16 do 22 rokov. V silnej konkurencii 14 akordeonistov z Česka, Slovenska, Litvy a Poľska získala tretiu cenu.
„Je to pre nás veľký úspech. Aj pre mňa ako pedagóga, lebo som si potvrdila, že s mojimi metódami na medzinárodnom fóre obstojím, neprepadnem,“ hovorí učiteľka základnej umeleckej školy Jana Nemčíková.
Výzvou bol džez
Hoci škola nemá koncertný barytónový nástroj, čo učiteľov i žiakov obmedzuje pri výbere repertoáru, Humenčanky z mála vyťažili maximum. „Repertoár bol veľmi náročný. Dostali sme sa do iného žánru, do džezu, čo sa na základných umeleckých školách veľmi nepreferuje,“ vysvetľuje Nemčíková.
Monika si už účinok džezovej skladby na obecenstvo vyskúšala na humenskom koncerte talentov s Richardom Rikkonom. Zaujala.
„Nikdy si nedám jednotku. Som na seba veľmi prísna a mám rada výzvy. Aj džez som brala ako výzvu. Po koncerte s Rikkonom si každý pamätal, že som 'tá s doštičkou'. Na ňu som klopkala nohou. Keďže sú všade koberce, musela som si takto pomôcť, aby bolo klopkanie počuť,“ hovorí gymnazistka Monika Trembuľáková.
Vyrástla technicky
Skúsená dlhoročná učiteľka hry na akordeóne vie, že mať talent nestačí.
„Darmo ho máte, keď nepracujete, nič nedosiahnete. Monika tvrdo pracovala. Poriadne si nacvičila každý takt. Vyrástla technicky,“ chváli svoju žiačku. Váži si u nej vytrvalosť a „nespokojnosť“.
„Deti v tomto veku nerady odstraňujú technický problém opakovaným skúšaním. Je veľmi náročné cvičiť dva takty pol hodiny. Vyžaduje si to disciplínu a pevnú vôľu. Monika sa neuspokojí s tým, čo zahrá. Na jednej strane je to dobrá vlastnosť, ale na druhej strane je trochu zväzujúca a pri hre môže pôsobiť upäto,“ hovorí Jana Nemčíková.
Hrala denne tri hodiny
Monika sa na súťaž pripravovala poctivo. Zo školy domov na obed a do zušky. „Hrala som aj tri hodiny denne. Dá sa stihnúť všetko, len si treba dobre rozvrhnúť čas,“ myslí si.
Na učiteľke si cení jej úprimnosť a obetavosť. „Pani učiteľka zbytočne nechváli. Vypichne chyby, aj úplne maličké. To si na nej najviac cením. A vždy si na mňa nájde čas. Vypočuje si ma aj mimo hodiny,“ dodáva.
Na konci roka si poplačú
Monika na budúci rok maturuje a končí aj v zuške.
„Súťaž v Ostrave som brala ako poslednú. Keď som dohrala a opadla zo mňa tréma a stres, prišlo mi ľúto, že je koniec, že mám zrazu odísť,“ hovorí.
Na rok bude času málo. Čakajú ju maturity, prijímačky na vysokú školu do Brna, kde chce študovať matematiku a angličtinu.
„Rady by sme ukončili Monikino štúdium jej samostatným recitálom,“ prezrádza plány Nemčíková.
Po Monike ostane prázdne miesto primária v akordeónovom orchestri školy. „Na konci roka bude slzavé údolie. S úspešným žiakom vždy akoby odchádzal kus zo mňa. Budeme jej stratu cítiť,“ uzatvára učiteľka.
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
