Tematicky unikátny projekt za viac ako 1,1 milióna eur finančne podporila Švajčiarska konfederácia. Obec si od neho sľubuje vytvorenie vhodných podmienok na rozvoj celoročnej turistiky.
ZEMPLÍNSKE HÁMRE. Minulý týždeň sa na postup prác na projekte prišla pozrieť švajčiarska delegácia.
„Chceme podporiť rozvoj cestovného ruchu a zachovanie kultúrneho dedičstva vo Vihorlatských vrchoch, v Snine a v celom regióne. Tento projekt je výborný preto, lebo kombinuje ekonomický rozvoj s oživením kultúrneho a priemyselného dedičstva a prináša benefity aj pre poskytovateľov reštauračných a hotelierskych služieb,“ povedal v Zemplínskych Hámroch projektový manažér Ralph Friedländer.
„Veríme, že turisti sem prídu v oveľa vyššom počte a dlhšie tu pobudnú,“ dodal.
Tak, ako kedysi
Zámerom projektu Obnovme históriu baníctva a železiarskej výroby vo Vihorlatských vrchoch je obnoviť alebo nanovo vybudovať rôzne objekty spojené s niekdajšou baníckou, zlievarenskou, železiarskou a uhliarskou tradíciou.
V obecnom múzeu, ktoré bude sídliť v najstaršej budove v obci, budú expozície zobrazujúce nielen proces dobývania a spracovania železnej rudy, ale aj života baníkov a ich rodín. Ukážu, ako sa voľakedy pálilo drevené uhlie, ktorým sa kraj preslávil.
V múzeu sprevádzkujú aj dve manufaktúry – tkáčsku a hrnčiarsku.
„V starých novinách Pressburg post písaných švabachom z roku 1894 sme našli zmienku o tomto dome. V minulosti bol sídlom bohatého statkára Barnu, neskôr slúžil ako krčma, obchod i kultúrny dom,“ vysvetľuje starosta Zemplínskych Hámrov Jozef Gajdoš (Smer).
Na protiľahlom svahu postupne vyrástli repliky vysokej pece na tavenie železa a hámor s vodným náhonom. Pri múzeu vybudujú zvonicu.
„Je to vlastne drevená rozhľadňa so zvonom. Ten v minulosti oznamoval začiatok a koniec pracovnej doby, prestávku na oddych, zároveň slúžil ako umieračik a vyprevádzal ľudí na ich poslednej ceste,“ hovorí.
Rušeň, vozne a štôlňa
V kameňolome nad dedinou je najväčšou atrakciou bývalá úzkokoľajka, po ktorej sa v minulosti dopravovala železná ruda, o niečo neskôr drevené uhlie a naposledy vyťažené drevo z okolitých lesov.
„Umiestnime na ňu rušeň s dvoma oplechovanými vozňami a dobovú drezinu na ručný pohon,“ dopĺňa. Pribudne k nej replika míle, kedysi používanej na pálenie uhlia.
Zaujímavosťou je tiež obnovená štôlňa na ťažbu železnej rudy. „Na 'výdrevu' sme použili červené dubové drevo, ktoré ešte nádherne vonia. Ruda sa ťažila ručne, baníci používali na jej vynášanie fúriky,“ spresnil Gajdoš.
Podľa jeho slov sú v okolitých vrchoch ešte tri štôlne, sú však rozpadnuté a pre návštevníkov nebezpečné.
Neďaleký potôčik s krištáľovo čistou vodou je spojený s miestnou poverou, že podporuje plodnosť žien.
V areáli kameňolomu bude návštevníkom slúžiť turisticko– informačné centrum.
„Celý projekt je ideovo prepojený cez náučný chodník, ktorý povedie celou obcou až do kameňolomu. Osadíme tri informačné počítačové kiosky,“ dodáva Gajdoš.
Turisti sa hrnú
Skúšobným kameňom úspešnosti projektu boli podľa starostu Gajdoša nedávne veľkonočné sviatky.
„Cez kameňolom sa 'prevalilo' odhadujem tri až päťtisíc ľudí zo Slovenska, Česka i Poľska. Mnohých už vytvorené veci zaujali,“ hovorí.
Všetky stavby plánujú Hámorčania dokončiť najneskôr do októbra tohto roku.
„Potom sa budeme venovať duchovnej a informačnej nadstavbe, príprave a školeniu ľudí. Už teraz sa nám hlásia záujemcovia,“ uzatvára.
Prácu by si tu mohlo nájsť minimálne 5 kvalifikovaných a jazykovo zdatných pracovníkov.
Vysoká pec. Vybudovali ju za dva mesiace. 
Hámor. S vodným náhonom. Čoskoro doň umiestnia technológiu. 
Štôlňa. Výdreva z dubového dreva ešte vonia. 
Úzkokoľajka. Rušeň, vozne a drezina. 
Starý rušeň. Takto vyzerá zvnútra.
Foto: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
