Časť obyvateľov obce je presvedčená o tom, že na starostovskú stoličku nemá morálne právo. Starosta ich snahu o medializáciu pokladá za účelovú diskreditáciu vo volebnom roku.

ŇAGOV. Obec Ňagov v Medzilaborskom okrese získala ešte v roku 2008 dotáciu z rozpočtovej rezervy predsedu vlády SR na komplexnú výmenu podlahy na budove miestnej materskej školy.

Starosta obce Sergej Smetanka (KDH) však už pri podpise zmluvy v júni 2008 vedel, že 4 763,33 eura, teda 143 500 Sk, do materskej školy neinvestuje, lebo ju bude musieť od nového školského roka zrušiť pre nedostatok detí.

Peniaze bez súhlasu poskytovateľa i poslancov obecného zastupiteľstva použil na fasádu budovy bývalej školy, ktorá slúži ako dom smútku.

Kam išli peniaze?

Obyvateľka obce Anna Briškárová podala o tri roky neskôr na polícii trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu.

„Podľa mojich vedomostí výmena podlahy v budove materskej školy uskutočnená nebola. Pýtala som sa na to starostu obce na verejnom zhromaždení pred komunálnymi voľbami v roku 2010 počas diskusie. Priznal, že peniaze z dotácie vyčerpal, ale použil ich na výmenu okien na budove bývalej školy. Podľa mňa to ale nie je pravda, lebo okná boli vymenené už pred rokom 2008,“ uviedla Briškárová.

Prokurátor okresnej prokuratúry v minulom roku trestné stíhanie obvineného starostu podmienečne zastavil a zločin subvenčného podvodu prekvalifikoval na prečin subvenčného podvodu.

Dôvodil tým, že starosta sa k činu priznal, oľutoval ho a zaviazal sa v štyroch splátkach poškodenej strane, teda Úradu vlády SR, Sekcii kontroly a boja proti korupcii so sídlom v Prešove, spôsobenú škodu uhradiť.
Prokurátor uložil starostovi ročnú skúšobnú dobu. Uplynie v auguste tohto roka.

Aj morálny problém

Anna Briškárová i niekoľkí obyvatelia obce sú ale presvedčení o tom, že aj keď sa peniaze vrátili adresátovi, starosta nemá morálne právo vykonávať ďalej svoju funkciu, ba dokonca sa o ňu opätovne uchádzať.

„Keď urobil niečo také s peniazmi z úradu vlády, čo si ešte dovolí? V obci nefungujú kontrolné mechanizmy, o hospodárení nie sme dostatočne informovaní a podľa nášho názoru nie je transparentné. Nekonajú sa žiadne verejné zhromaždenia. Všetky informácie si musíme žiadať na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám,“ hovorí Briškárová.

Starosta: Čin som oľutoval, peniaze som vrátil

Starosta Sergej Smetanka pokladá snahu o medializáciu problému zo strany pani Briškárovej vo volebnom roku za účelovú.

„Hájil som záujmy obce. Bolo mi ľúto vracať peniaze, chcel som, aby zostali v dedine. Materskú školu sme chceli za každú cenu udržať, veď sme do nej investovali 400 000 korún,“ hovorí.

„K činu som sa priznal. Oľutoval som ho pred členmi kontrolnej skupiny úradu vlády aj orgánmi činnými v trestnom konaní a peniaze som vrátil,“ dodáva.

Pripúšťa, že pochybil v tom, že o zmene účelu dotácie neinformoval poskytovateľa ani obecných poslancov.

Morálne zlyhanie odmieta.

„Morálny problém by to bol vtedy, keby som peniaze spreneveril,“ dodáva.

Osobný spor?

Obci podľa vlastných slov šetrí finančné prostriedky tým, že poberá len základný plat bez valorizácie a odmien.

„Ako starosta sa snažím obyvateľov obce zbližovať. S väčšinou i poslancami problém nemám. Len jedna ulica je zmanipulovaná,“ hovorí.

Podľa neho hlavnou pohnútkou sťažovateľky je jej osobný spor s obcou o užívaní obecného domu.

Obec ho chce rodine pani Briškárovej, ktorá v ňom býva už 37 rokov, predať za cenu určenú znalcom.

Briškárovci sú však toho názoru, že do domu investovali nemalé finančné prostriedky a odkúpiť ho chcú za zostatkovú cenu.

„Odhliadnuc od tohto nášho sporu, starosta stratil našu dôveru. Tváriť sa, že sa vlastne nič nestalo, jednoducho nie je správne,“ dodáva Anna Briškárová.

Fakty

Čo hovorí zákon o verejnom činiteľovi

Zaujímalo nás, či zákon pripúšťa podmienečne zastaviť trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi. O stanovisko sme požiadali Krajskú prokuratúru (KP) v Prešove.

„Postavenie starostu obce ako štatutárneho orgánu v majetkových veciach obce neznamená, že starosta pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve alebo správe obce automaticky vykonáva právomoc verejného činiteľa v zmysle § 89 ods. 9 Trestného zákona,“ hovorí Marián Spišák, hovorca KP v Prešove.

V danom prípade starosta obce konal ako jedna zo zmluvných strán medzi obcou a štátom. „Za daných okolností oprávnenie starostu obce ako štatutárneho orgánu na úseku správy obecného majetku uplatnené v rámci zmluvného vzťahu nie je výkonom právomoci verejného činiteľa, pretože tu absentuje prvok moci a rozhodovania ako imanentný znak právomoci verejného činiteľa. Ak protiprávnym konaním starostu došlo k porušeniu zákona, bolo správne jeho konanie posúdiť ako prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona,“ dodáva Spišák.

red.

Názor

Rončák: Morálku posúdia len občania

Odborník na samosprávu Ivan Rončák z Transparency International Slovensko si myslí, že morálnu stránku majú možnosť posúdiť len občania v novembrových voľbách.

„Či im človek, ktorý robí takéto veci, prekáža alebo nie a či ho chcú mať na čele svojej obce,“ dodáva.

red.

Bývalá škola. Dnes je z nej dom smútku.
Foto: jo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín