Popri tradičných technikách sa premiérovo predstavuje, v našich končinách doposiaľ neznámy, quilling.

HUMENNÉ. Na XXII. ročníku medzinárodnej súťažnej výstavy Karpatská kraslica sa prezentuje 86 vystavovateľov zo všetkých kútov Slovenska, z Poľska a Maďarska.

Dve kolekcie sú perníkové a jednu tvoria dekoratívne predmety s motívom Veľkej noci.

„Popri tradičných technikách zdobenia, akými sú batikovanie, voskovanie, drôtovanie, vyškrabávanie či olepovanie slamou sú na výstave zastúpené aj novšie a stále populárnejšie spôsoby, napríklad madeira, patchwork, háčkovanie, olepovanie semiačkami, flitrami, korálikmi či tapetami,“ hovorí etnograf Vihorlatského múzea a člen hodnotiacej poroty Jozef Fundák.

Popri netradičnej paličkovanej čipke sa na výstave po prvýkrát prezentuje aj tzv. quilling. „Pásiky papiera sa stáčajú do špirál a hranou sa naliepajú na vajíčko. Používajú sa rôzne farby a vzory,“ vysvetľuje.

Plní estetickú funkciu

Ako ďalej dodáva, autori prichádzajú stále s novými nápadmi zdobenia. „Skúšajú nové techniky a ich spájanie. Ako príklad poslúži voskovanie a dierovanie, z ktorých vznikla madeira. Máme tu tiež ukážky spojenia madeiry s drôtovaním. Každý rok sú zastúpené aj tradičné techniky. Nikdy doposiaľ sme ich nemuseli umelo dopĺňať. Väčšinou sa autori držia svojej obľúbenej techniky,“ hovorí Fundák.

Vajíčka sú prepeličie, holubie, husacie, kačacie, slepačie i pštrosie. „Pri patchworku sa používajú polystyrénové vajíčka, ale aj plastové.“

Pôvodný význam kraslice zabezpečiť prosperitu v roku, slúžiť ako symbol jari a prebúdzajúceho sa života, sa pomaly stráca. „Vajíčko bolo darovaným prosperitným symbolom. Dnes ide skôr o estetickú funkciu a nezriedka je aj predmetom zárobku,“ dodáva.

Paličkovaná čipka zaujala porotu

Humenčanka Andrea Kanoczová sa premiérovo predstavila na Karpatskej kraslici s paličkovanou čipkou pred troma rokmi.

„Vajíčka som zdobila na motívy modranskej keramiky – habánsky vzor a pozdišovskej keramiky, tie sú na výstave v Michalovciach. Skombinovala som tiež rôzne druhy modrotlače do šitého patchworku a na to som dala čipky s motívom z modrotlače. Pripravila som aj kolekciu pávie pierko. Pri paličkovaní sa nite väčšinou nadväzujú, ale v tomto prípade som ich vkladala, aby som dosiahla želaný farebný efekt pávieho pera,“ vysvetľuje.

Paličkovanú čipku, ktorá je na škrupinkách, si najprv urobí na maličkom valci. Keď je hotová, navlečie ju na klasické vajíčko. „Čipka je elastická, pruží. Tejto väzbe sa hovorí torchon. Na Slovensku je tento typ známy hlavne v Španej doline,“ dodáva skúsená čipkárka, ktorá sa záľube venuje už vyše 15 rokov.
Paličkovaná čipka zaujala porotu a prisúdila jej jednu z cien.

Výsledky

Koho ocenila porota

Andrea Kanoczová, Humenné – za náročnosť spojenia tradičnej techniky paličkovanej čipky so zdobením kraslíc

Eva Rabatinová, Trebišov – za variácie tradičného ornamentu techniky voskovania

Jana Lišivková, Vojčice – za nové geometrické spracovanie ornamentov tradičnej techniky koláže (olepovania) slamou

Jozef Hvozdík, Sečovce – za osobitý štýl pri výzdobe kraslíc technikou madeira

Zdenka Michalcová, Jaslovské Bohunice – za ukážku novej techniky quilling použitej pri zdobení kraslíc.

Cenu vedúcej odboru kultúry PSK Evy Arvayovej získala Helena Murgová z Rokytova pri Humennom za dlhoročný prínos k výstave Karpatská kraslica. Vystavuje už sedemnásť rokov.

red.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín