Zemplínske Hámre preslávila snaha starostu Jozefa Gajdoša (Smer) dostať slobodných Hámorčanov do chomúta. Napomôcť tomu malo nielen zvyšovanie občianskej vybavenosti obce, finančná motivácia mladomanželov, ale aj netradičné metódy ako zoznamovací večierok. Hoci hámorský recept pokladajú mnohí starostovia za dobrý marketingový ťah a páči sa im, vo svojich obciach ho použiť neplánujú.
HORNÝ ZEMPLÍN. Všetci oslovení starostovia sa zhodli na tom, že staromládenectvo je vypuklým problémom.
V Uliči odchádzali chlapi za prácou
Keď si pred piatimi rokmi starosta Uliča Ján Holinka (SDKÚ) robil štatistiky, napočítal v obci s 984 obyvateľmi 57 slobodných chlapov nad 40 rokov.
„Dve tretiny z nich vyše 20 rokov žili mimo obce. Po vojenčine odišli pracovať do Česka, nestihli či nechceli sa oženiť. Po rozdelení republiky a po krachu mnohých firiem prišli o robotu a vrátili sa domov,“ hovorí Holinka.
Strata sociálnych istôt ich obrala o motiváciu k ženbe. „Sú aj takí, ktorí prepadli alkoholu. Každodenne navštevujú krčmu, nepracujú. So svojím stavom sa zmierili a takýto životný štýl im vyhovuje. Najhoršie je to s nimi medzi 18. a 25. dňom v mesiaci, kedy prichádzajú dávky,“ vysvetľuje starosta.
V mnohých prípadoch starí mládenci bývajú s rodičmi, prítomnosť matky je zárukou, že syna „zaopatrí“. „Keď sa matka pominie, vo väčšine prípadov to potom ide s chlapmi dolu vodou. Opustia sa. Mali sme prípady, že do dvoch – troch rokov sa potom upili k smrti,“ dodáva Holinka.
Dobrý ťah, ale...
Spoločenské i motivačné aktivity hámorského starostu pokladá Holinka za dobrý marketingový ťah, ale v Uliči by bol ich efekt vraj nulový.
„Keby som prišiel so zoznamovacím večierkom, vysmiali by ma poslanci aj ľudia,“ myslí si. „Skôr sa snažím dostať chlapov do roboty, na aktivačné práce, na projekty. Snažím sa ich pripraviť tak, aby si miestni chlapci mohli zarobiť nejaké euro priamo v dedine,“ hovorí.
Ako príklad uvádza nedávno skončený 20-mesačný projekt pre prípravu štiepky, v ktorom sa zamestnalo 8 Rómov.
Aj napriek všetkému starosta Holinka skeptický nie je. „Veľký odchod z doliny ustal. Kto chcel odísť, už odišiel. Tí, čo ostali, sa tu zastabilizovali,“ hovorí.
Teší ho i fakt, že pri tohtoročnom zápise do materskej školy dopyt presiahol ponuku. „Mohli sme zapísať 21 detí a prišlo nám 30 žiadostí. Stalo sa to po prvýkrát za ostatných desať rokov,“ uzatvára.
Radvaň nemá peňazí nazvyš
Starostovi Radvane nad Laborcom Michalovi Svičinovi (Smer) sa motivačné stimuly hámorského kolegu pozdávajú, ale jedným dychom dodáva, že súčasná finančná situácia obce nič podobné neumožňuje. V obci s 585 obyvateľmi žije približne 10 starých mládencov.
„Je to chúlostivá záležitosť. Nútiť nikoho do ničoho nemôžem. Keby som sa priveľmi angažoval v tomto smere, ľudia by ma obvinili, že si naháňam osobnú popularitu,“ hovorí starosta.
Najviac ho trápia tragické odchody starých mládencov zo sveta. „Hovorím im zbytočné smrti. Kým majú chlapi prácu, je to dobré. Keď sa opustia, alkohol urobí svoje,“ vraví Svičin.
V Topoľovke dávajú dokopy partie ľudí
Starosta Topoľovky Štefan Ladičkovský (HZDS) napočítal v obci s 850 obyvateľmi približne dve desiatky starých mládencov. O polovicu menej je slobodných žien.
„Tie sa správajú zodpovednejšie ako muži, ktorí neraz holdujú alkoholu a zvykli si len na základné životné potreby. Možno by sa tu žiadal osobný prístup, pohovor. Všeobecný recept ale neexistuje,“ myslí si starosta.
Jednou z ciest je podľa neho organizovanie kultúrnych a športových aktivít v obci. „Máme družbu s obcou v susednom Poľsku. Robíme rôzne akcie a snažíme sa dávať dokopy partie ľudí tým, že ich do nich zapájame,“ dodáva starosta Ladičkovský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
