Dôchodca Michal Gajdoš zo Zemplínskych Hámrov zbierka mince, bankovky a medaily už vyše štyridsať rokov.
ZEMPLÍNSKE HÁMRE. Michal Gajdoš zo Zemplínskych Hámrov má doma uložené peniaze v špeciálnych šanónoch za priesvitnou fóliu.
Vedie si k nim podrobnú evidenciu a občas nosieva ukazovať svojim priateľom v čiernom kufríku. Nie je to pritom nič nezvyčajné. Životnou vášňou tohto 79-ročného dôchodcu je numizmatika.
"Ferdinand II. z roku 1625 - krásna minca - toliarovka," poťažkáva si v ruke jeden z najhodnotnejších kúskov svojej zbierky usmievavý Hámorčan.
Jej súčasťou sú zároveň desiatky medailí a vyše 700 bankoviek takmer zo všetkých kútov sveta.
Mnohých nezainteresovaných prekvapí, že nie sú vyrobené iba zo špeciálneho papiera, ale aj z plátna či kože.
Začal pred desaťročiami
Gajdoš začal zhromažďovať svoju zbierku pred mnohými desaťročiami. "Raz mi doniesol jeden známy do obchodu, v ktorom som pracoval, litrovú fľašu plnú starých mincí, dopočul sa, že sa o ne trocha zaujímam. Mohlo to byť v roku 1960. Dohodli sme sa na nejakej symbolickej odplate. Od tohto momentu som z rúk už žiadnu zaujímavú mincu nepustil."
O časť svojej zbierky prišiel iba raz - nedobrovoľne. "Vlastnil som niekoľko zlatých mincí. Keď sme sa sťahovali, stratili sa, nenašli sa nikdy," zvážnie na krátku chvíľu spomínaný zberateľ.
Vzápätí sa ale opätovne smeje, keď sa snaží vysvetliť, čo je vlastne na numizmatike také očarujúce.
"Ste na rybačke, sedíte pri vode, trčíte tam tri hodiny a nechytíte nič. Niekto sa vás opýta, prečo tam vlastne chodíš? Odpoveď je rovnaká pre všetky záľuby - pretože ma to baví."
Strieborný toliar Ferdinanda II. z roku 1625.
Najviac si cení československé
Zberateľ-penzista vlastní bankovky z Barbadosu, Islandu, Nepálu, Pakistanu, Ugandy a mnohých ďalších krajín, ktoré sa rátajú na desiatky.
Najviac si váži zhromaždené československé platidlá z roku 1919, ktoré sú medzi domácimi numizmatikmi veľmi vzácne.
Nesplnený zberateľský sen nemá. "Človek aj tak nemôže mať všetko. Ja som získal v živote najväčší poklad v podobe mojich piatich dcér," vyznáva sa dôchodca.
Svojej záľuby sa aj napriek pokročilému veku zatiaľ zbaviť nemieni. "Manželka sa ma z času na čas pýta, či musím za známymi chodievať do mesta každý mesiac. No, nemusím, ale ešte stále chcem, je moja zvyčajná odpoveď," uzatvára M. Gajdoš.
Michal Gajdoš drží bankovku 500 korún československých z roku 1919. Foto k článku: TASR/Milan Kapusta
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
