Označujú ho za humenského Dalího. Ondrej Karško vo svojich obrazoch zachytáva zhmotnené predstavy a pocity, silne pripomínajúce surrealistické a snové vízie. Hoci tvorí už vyše tridsať rokov, stále sa považuje za amatérskeho výtvarníka. Za roky aktívnej tvorby sa stal vnímavejší, hĺbavejší a zrelší.

HUMENNÉ. Humenskému publiku sa Ondrej Karško v Dome kultúry predstavuje rôznymi žánrami a technikami. Ako sám hovorí, z každého rožku trošku.

Pred tromi desaťročiami začínal s grafikou. Surrealizmus si ho získal slobodou.

„Tento žáner poskytuje niekoľko úžasných výhod. Dáva človeku priestor, aby mohol robiť, čo chce. Páčila sa mi sloboda, šírka i rozmer voľnosti, ktorú ponúkal,“ hovorí.

Motivuje ho všetko naokolo. „Čo stretnem, čo prežívam. Bežné veci a udalosti. Veľa vecí sa mi prisní. Snívajú sa mi farby, motívy, obrazy. Potom sa ich snažím zachytiť,“ vysvetľuje.

„Niekedy mám pocit, že nemaľujem ja, že rukou ťahá niekto iný. Keď sa postavím k plátnu, väčšinou viem, čo na ňom bude. Ale nikdy vopred neviem, ako to dopadne.“

Pod hviezdnou oblohou je človek lepší

Karškovu novšiu tvorbu zaraďujú do tzv. žánru astro art.

„Astronómia je mojím koníčkom. Je to nádherná veda s nádhernými farbami. Vždy ma zaujímal vesmír, je v ňom úplne všetko. Keď človek sedí v noci sám pod hviezdou oblohou, mení sa. Stáva sa lepším,“ hovorí.

Pozitívny vzťah k prírode ho priviedol aj k tvorbe koláží z kamienkov, machu či vetvičiek. „Krajiny v ostatnom čase robím rád. Je to ekologické,“ dodáva s úsmevom.

Obrazom názvy nedáva

Za vyše tridsať rokov rozmanitej tvorby prešiel Ondrej Karško dlhú cestu.

„Hľadám viac duchovných momentov. Chcem, aby moje práce mali ideu a duchovnú hĺbku. Aj hlbší rozmer, nielen farebný,“ hovorí.

V rebríčku hodnôt na prvé miesto kladie toleranciu a ohľaduplnosť. „Ľudia by sa k sebe mali správať podľa zásad, ktoré napĺňajú Desatoro. Všetko by bolo v poriadku, nepotrebovali by sme ani policajtov,“ dopĺňa.

Divákom necháva pri pozeraní a vnímaní voľnú ruku. Obrazom názvy nedáva.

„Bola by to informácia navyše, ktorá by ich usmernila, a to ja nechcem. Nech každý vidí to, čo chce. Musí si vybrať sám. Diváci by mali hlavne cítiť. Nech sa pozerajú a preciťujú to, čo sa vtedy deje v ich vnútri,“ dodáva.

Maľovaniu na objednávku sa nebráni.

„Namaľujem aj portrét, aj krajinku. Aj ručiaceho jeleňa pri bystrine. Raz som presne takýto výjav videl z okna idúceho vlaku. Vôbec nepôsobil ako gýč. Takéto veci sa dejú,“ dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín