Mesto Humenné sa postupne vyľudňuje. V minulom roku sa z trvalého pobytu odhlásilo 522 ľudí. K poslednému dňu minulého roku žilo v meste 33 953 Humenčanov.
HUMENNÉ. Pokles počtu obyvateľov mesta je každoročnou realitou od roku 2002.
Štatistiky ale nič nehovoria o Humenčanoch, ktorí z mesta odišli študovať a pracovať, ale trvalý pobyt v meste si z rôznych dôvodov ponechali.
Skutočnými zlatými časmi nárastu populácie mesta je obdobie 1961 – 1980.
„Vtedy bol prírastok obyvateľstva až 43,1 – 54,4 %, hoci celoslovenský prírastok bol iba 8,7 – 10 %. Tento trend v hlavnej miere spôsobila lokalizácia veľkého chemického závodu Chemlon so šiestimi tisíckami zamestnancov na prelome 50. a 60. rokov,“ uvádza Radoslav Klamár v Profile mesta Humenné z roku 2002.
Ako píše, ďalší nárast počtu obyvateľstva spôsobila následná urbanizácia a s ňou spojená migrácia do mesta z okolitých obcí. V roku 1994 malo mesto 37 024 obyvateľov, v roku 1997 dokonca 37 616, ale v roku 2001 po odčlenení Lackoviec už len 35 536. A odvtedy to ide z kopca.
Ide o komplexný problém
Redukcia počtu pracovných miest, málo pracovných príležitostí, výrazné obmedzenie bytovej výstavby, recesia v celom hospodárstve, zníženie prirodzeného prírastku. Takéto príčiny uvádzajú odborníci najčastejšie.
Riaditeľka humenskej pobočky Úradu práce, rodiny a sociálnych vecí Gabriela Karšková hovorí, že ide o komplexný problém.
„Jeho príčiny môžu byť jednak v poklese pôrodnosti, ale aj v nedostatku zaujímavých pracovných príležitostí v regióne a následnom sťahovaní sa predovšetkým mladých ľudí do väčších centier na Slovensku a v zahraničí, ktoré ponúkajú nielen viac pracovných príležitostí,“ vraví.
Humenská samospráva na naše otázky o príčinách, ale aj východiskách, neodpovedala.
Mladí majú vo veci jasno
Dvadsaťsedemročná absolventka gymnázia a sociálnej práce Miroslava Laudová pracuje pre mládežnícku organizáciu.
„Viac ako polovica našej triedy išla von. Dievčatá do Rakúska za opatrovateľky, chlapci do Anglicka na remeselné a pomocné práce. Keď si chcú mladí zarobiť na bývanie, musia odísť do zahraničia. Inej možnosti niet,“ hovorí.
Nepáči sa jej sociálny systém pre mladých. „Všeobecne je zle nastavený. Do 25 rokov veku vám nepatria žiadne príspevky, keď ste nezamestnaný. A tu práce niet. Je to aj o politike. Keby sa opravili cesty, prišli by investori a ponúkli ľuďom prácu,“ dopĺňa.
Denný kontakt s mladými ľuďmi jej priniesol nelichotivé poznanie. „Čím skôr odtiaľto odísť. Aj štúdiá chcú absolvovať mimo Slovenska. A málokto sa vráti späť,“ taká je podľa jej slov všeobecná nálada medzi humenskou mládežou.
Aj napriek tomu je optimistkou. „Keby sa mladým dala príležitosť...“
Z mesta bude chatová oblasť
Martin Barančík je opatrný optimista. Devätnásťročný absolvent chemickej priemyslovky ešte len rozťahuje krídla.
„Na zmluvu tu prácu nezoženiete, len na dohodu alebo na absolventskú prax. Niektorí spolužiaci začali po škole podnikať. Nevydržali ani rok. Malí podnikatelia nemajú šancu. Nájmy sa zvyšujú, ľudia nechodia, lebo nemajú peniaze. A o problémoch s bývaním ani nehovorím. Ako v začarovanom kruhu,“ hovorí.
Celková atmosféra v meste je podľa neho „o ničom“. „Dokopy sa tu nič nerobí. Všetko akosi vychádza tak, akoby odtiaľto ľudí vyháňali, a nie naopak. Keď sledujem na čo idú peniaze, namiesto toho, aby sa vynakladali zmysluplne...,“ uvažuje nahlas.
„Pre mladých ľudí sú tu možnosti nulové. Keď to takto pôjde ďalej, z Humenného ostane len chatová oblasť,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
