Miznúci svet zachytil Pavol Bilec v spomienkach

Stredoškolský učiteľ slovenčiny a latinčiny Pavol Bilec sa k svojim rodákom vrátil prostredníctvom spomienok.

Stredoškolský učiteľ slovenčiny a latinčiny, milovník prírody a nadšený propagátor skautingu v Humennom Pavol Bilec sa k svojim rodákom vrátil prostredníctvom spomienok. Útlu knižočku jeho rozpomínaní Miznúci svet vydalo na sklonku minulého roka Vihorlatské osvetové stredisko.

HUMENNÉ. Spomienky Pavla Bileca sú už druhým vydaním osobných reflexií Starohumenčanov z cyklu Miznúci svet.

„Pred rokom mi Štefan Lenčiš ponúkol pôvodný rukopis Pavla Bileca pod názvom Spomienky na Humenné. Začal ich písať v roku 1997, keď mal už 82 rokov. Pravdepodobne aj táto okolnosť sa podpísala pod skutočnosť, že kontext spomienok je pomerne nesúrodý, mnohé začaté myšlienky sú neukončené a k mnohým faktom sa autor vracia aj niekoľkokrát. Museli sme siahnuť po redakčnej úprave. Nechceli sme však výrazne narušiť autenticitu obsahového a formálneho prejavu,“ uviedla pri predstavovaní knihy autorka projektu Mária Mišková.

Spomienky obsahovali veľa záznamov o rôznych miestach, ľuďoch a udalostiach v meste učiteľovej mladosti, cenný folklórny výskum zvykov v terajšej prímestskej časti Kudlovce, aj ukážky miestneho nárečia.

„Nejde nám o presné faktografické údaje a historické súvislosti, ale o osobné ľudské príbehy a reflexie. Aj drobné ľudské osudy sú súčasťou histórie a atmosféry nášho mesta a v jeho pestrej mozaike majú svoje opodstatnenie,“ zdôraznila.

Štvorka zo slovenčiny

Textu sa ujal Ján Jenčík, bývalý žiak Pavla Bileca, a previedol ho do počítačovej podoby.

„O tom, že pán profesor píše, som sa dozvedel len pol roka pred jeho odchodom zo sveta. Ukázal nám 250–stranový životopis. Bol mimoriadne silnou osobnosťou s veľkým vplyvom na mladú generáciu,“ zaspomínal si.

Keďže nikdy nemal lepšiu známku zo slovenčiny ako štvorku, redigovanie učiteľovho rukopisu pokladal za zadosťučinenie, ale aj námahu.

„Pán profesor písal texty na stroji cez dve, tri indigá, posledné kópie boli veľmi ťažko čitateľné, miestami vôbec,“ priznal sa vyštudovaný inžinier.

Pred omšou skúšal slovíčka

Štefan Lenčiš, docent Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, spoznal profesora Bileca ako miništrant. Podnietil ho k štúdiu latinčiny.

„Napísal mi na lístočky latinské slovíčka a pred omšou ma ich skúšal. Požičiaval nám náboženskú literatúru a povzbudzoval nás k sviatostnému životu. Mal rád mladých ľudí a vždy mal na nás čas,“ načrel do spomienok.

Bývalý učiteľ Michal Kirschner, turista a amatérsky historik, spomína na „nášho pána profesora“ s obdivom.

„Bol prísny, ale mal zmysel pre humor. Slovenčina mi nešla, tak ma doslova dotlačil k maturite. Spájala nás však spoločná záľuba – láska k prírode. Pán profesor miloval hrebeň Sokola a poniklece. Keď som ho v rokoch normalizácie stretol na trhovisku predávať kvety, vôbec som sa zaňho nehanbil. Práve naopak, bol som naňho veľmi hrdý,“ pridal svoj diel spomienok.

Profil

Pavol Bilec

Profesor Pavol Bilec (1915 - 2001) pôsobil ako stredoškolský profesor slovenčiny a latinčiny na humenskej obchodnej akadémii a neskôr na gymnáziu.

Stál pri založení školského časopisu Cesta mladých.

Bol veľkým milovníkom prírody. Dlhé roky viedol miestny skauting a 120. zbor v Humennom si ho zvolil za svojho patróna.

Po roku 1968 musel pre svoje náboženské presvedčenie zo školstva odísť.

Medzi jeho žiakov patria napríklad historik Dušan Kováč, básnik Michal Chuda, bratia Lechanovci, duchovní predstavitelia Bernard Bober, Ján Babjak či Milan Chautur.