V jednej vraj voľakedy prebýval zbojník, z inej nosili ľad, v ktorom si páni chladili víno. Tak ako aj hrad v Karpatoch, o ktorom písal francúzsky fantasta Jules Verne.
SNINA. O jaskyniach v okolí Sniny prednášal Ján Ducár, zakladajúci člen Speleoklubu Šariš z Prešova.
Jaskyne v slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí sú pseudokrasové, v pohorí Vihorlat majú sopečný pôvod, v Humenských vrchoch sú aj krasové.
„Pre uznanie jaskyne platia isté pravidlá. Dĺžka musí byť väčšia ako výška a musí sa do nej zmestiť človek,“ vysvetľuje jaskyniar Ducár.
Úkryt pre zbojníka, ľad pre pánov
Medzi Stakčínom a Sninou pod kopcom Magurica sa nachádza Hacalacova jaskyňa. „Nie je veľká, ale v prostredí zaujímavá, preto sme ju pred piatimi rokmi zamerali. Vraj v nej kedysi prebýval zbojník Hacalaca,“ hovorí Ducár.
Prvý fundovaný článok o jaskyniach v Poloninách a národnej prírodnej rezervácii Stinská napísal riaditeľ NP Poloniny Miroslav Buraľ.
Pustajovu jaskyňu znovuobjavil sninský ochranár Dušan Reiser. Nachádza sa medzi Zbojom a Novou Sedlicou nad Bystrianskym potokom. Pustaj bol miestny rozprávač legiend a rozprávok a jaskyňu pomenovali podľa neho.
„Jaskyňa sa stále mení. Oficiálne má 126 metrov, je vysoká a široká a je kráľovnou jaskýň v Poloninách,“ vysvetľuje Ducár.
Zaujímavosťou kraja sú tzv. studené jamky, menšie jaskyne, v ktorých sa nachádza aj v najhorúcejšom lete ľad. „Páni do nich posielali služobníctvo po ľad, aby si mohli chladiť víno či mäso,“ dodáva.
V Ruskom sedle sa nachádza jaskyňa Rupa. „Je to archaický lemkovský názov pre dieru. Našli sme ju podľa výduchu, vyčistili a prekopali sa do nej. Objavili sme v nej aj skorodované náboje. Má 11 až 14 metrov,“ dopĺňa.
Kňahyňa je „živá“
Tajomstvami je opradená pieskovcová pseudokrasová jaskyňa Kňahyňa na Ukrajine, v hraničnom pásme.
Pri vstupe do jaskyne sú na kameni vyryté mená sovietskych vojakov z roku 1938 a ďalšie nápisy.
„Okrem hlavného koridoru a chodieb je v jaskyni niekoľko ťažších puklín, cez ktoré sa treba pretiahnuť. Je v nej niekoľko komínov,“ hovorí Ducár.
Jaskyňa je „živá“, kamene nič nedrží a uvoľňujú sa. „V roku 1938 sa v turistickom sprievodcovi uvádza, že jaskyňa mala dobre priechodné tri podlažia. Dnes je problém dostať sa do druhého,“ dodáva.
V knihe Julesa Verneho Tajomný hrad v Karpatoch sa stretneme s opisom vstupnej časti do jaskyne.
„Verne sa prišiel pozrieť na miesto dopadu meteoritu Kňahyňa v roku 1892 a bol pri jaskyni. Členovia výpravy, lesník a doktor z dediny, kde sa dej odohráva, pri nej strávili noc,“ tvrdí Ducár.
„Tajomný hrad“ je za humnami
Ján Ducár je hrdý na to, že tento kraj údajne voľakedy inšpiroval aj slávneho románopisca Julesa Verneho.
Ten si rád púšťal fantáziu na voľno. Miloval techniku a dobrodružstvo a niektorými románmi predbehol svoju dobu. Podľa zmluvy s vydavateľom musel každý rok napísať dve nové diela.
Inšpiráciu hľadal aj vo vtedajšom Uhorsku. Našiel ju na hrade Nevické, desať kilometrov od Užhorodu.
„Poslal ho tam jeho priateľ Wilhelm Haindinger, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Od neho sa dozvedel o meteorite Kňahyňa, ktorý spadol severne od Užhorodu,“ hovorí Ducár.
Verne cestoval z Bratislavy do Budapešti, odtiaľ cez Miskolc do Užhorodu. „Pravdepodobne sa ubytoval v kúpeľoch. Vystupoval inkognito. Dal sa vyviezť na hrad Nevické a na lúku, kde dopadol meteorit. Opis hradu v knihe Tajomný hrad v Karpatoch je vlastne opisom hradu Nevické. Neskôr ho Bram Stoker využil v Draculovi,“ dodáva.
Na hrad a k stĺpu, kultovej skale, už stáročia chodia nevesty, dnes sa tam fotografujú. Odtiaľ pochádza aj pomenovanie lokality.
Meteorit spadol pred 147 rokmi
Podľa Ducára je preukázateľne dokázané, že cesty po Uhorsku inšpirovali Verneho k napísaniu kníh Dunajský lodivod či Honba za meteorom.
„Meteorit Kňahyňa dopadol na hranicu dnešnej Ukrajiny a Slovenska 9. júna 1866. Sledovali ho už v Liptovskom Mikuláši, potom v Prešove. Videli ho očití svedkovia v Kapušanoch, v Podhradíku. Opisovali ho ako horiacu bosorkinu metlu. Bol obrovský. Po dopade sa rozpadol na približne 1 200 kusov. Najväčší kus dopadol na lúku Čierna mláka pri obci Zboj, tri a pol metra hlboko. Rozpadol sa na dve časti. Miestni ich museli vytiahnuť tromi pármi volov. Vypuklo veľké zháňanie úlomkov, za ktoré bola sľúbená odmena,“ približuje zaujímavosti Ján Ducár, čitateľ verneoviek.
Najväčší kus predali a odviezli do Viedne do múzea. Sú tam 141-kilogramový a 137-kilový kus, 46-kilový kus bol v Budapešti, kde vraj v 56. roku zhorel pri požiari.
V Užhorodskom múzeu je 3,6-kilový úlomok. „Nebolo to až tak dávno. Prababička môjho kamaráta z Ladomírova bola vo svojich trinástich rokoch očitým svedkom dopadu meteoritu,“ uzatvára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
